Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov podcast Výsledky výsledky

Zlato na piaty pokus má päťdesiat

Zlato viselo desať rokov vo vzduchu, ale československí hádzanári sa ho dočkali až na piaty pokus. Vo finále MS 1967 vo Västerase zdolali Dánsko 14:11. Jeden z najslávnejších okamihov v histórii československého športu má presne päťdesiat rokov.

21.01.2017 11:00
hádzaná, zlatá medaila Foto:
Majstri sveta po prílete do Prahy s víťaznou trofejou. Úplne vpravo dole je Rudolf Horváth, vpravo v hornom rade tréner Bedřich König a hneď vedľa neho Anton Frolo.
debata (1)

„Bolo to veľmi emotívne. Spomienky sú stále živé a krásne,“ pookreje Rudolf Horváth, dnes vysokoškolský profesor, pred polstoročím najmladší člen slávneho tímu. Spolu s ním v ňom boli ďalší traja Slováci – Anton Frolo a už nežijúci Martin Gregor a Vladimír Seruga.

Československo – svetová veľmoc

Boli to roky, keď Československo patrilo medzi sedmičkami k svetovým veľmociam. Zo štyroch svetových šampionátov po sebe si viezli domov cenný kov. V roku 1954 bronz, 1958 striebro, 1961 striebro, 1964 bronz.

„Na prvom mieste si vybavujem skvelú partiu a mimoriadnu osobnosť trénera Bedřicha Königa. Mám stále pred očami vynikajúce výkony, tímové a kreatívne ponímanie hry,“ pokračuje Horváth. Vtedy mal devätnásť rokov.

Šikovné krídlo prešovského Tatrana potvrdzuje, že bolo pre neho cťou byť medzi takými hráčmi. „Každý z nich bol výraznou osobnosťou. Splnil sa mi chlapčenský sen hrať s nimi v jednom tíme. Navzdory môjmu veku ma prijali, akceptovali moju hru, moje schopnosti, hráčske myslenie.“

Ako každý člen zlatého výberu musel o miesto tvrdo bojovať, konkurencia bola veľká. „V mojom prípade bolo výhodou, že som mohol hrať na viacerých postoch ako ľavé i pravé krídlo, aj na pivote. Hoci som bol najmladší, do družstva som zapadol. Celú kariéru som bol tímový hráč a úspech kolektívu pre mňa znamenal najvyššiu métu.“

Talent objavil v Dome pionierov

Kým Horváth bol najmladším mužom v turnaji, Anton Frolo najstarším. Prvý začínal vo veľkej hádzanej, druhý v nej končil.

Frolo objavil jedenásťročného talentovaného chlapca v Dome pionierov v Prešove. Stal sa jeho prvým trénerom. O osem rokov triumfovali spolu vo finále majstrovstiev sveta. „Nikdy som si nepomyslel, že sa raz stretneme v jednom družstve,“ priznal Horváth.

Frola vyhlásili za najlepšieho hádzanára storočia na Slovensku, môže sa pochváliť bilanciou ako máloktorý hádzanár na svete. Na MS získal dve strieborné a jednu bronzovú medailu. Keď si už myslel, že najväčšieho úspechu sa nedočká, prišiel šampionát vo Švédsku. „Ten bol krásnym vrcholom mojej kariéry. Zlato je zlato, som rád, že som ho napokon získal.“

Hrával najmä na poste pivota, jeho služby pre tím boli neoceniteľné. „Bol som všestranný hráč, fyzicky silný. Tréneri ma nasadzovali na bránenie najlepších svetových hádzanárov. To som plnil v Dukle, Prešove i v reprezentácii. Koho som si zobral na starosť, ten si už nezahral,“ približoval.

Po šiestich rokoch zdolali Rumunov

Šesť zápasov, šesť víťazstiev. Taká bola spanilá jazda čs. výberu. V D-skupine exceloval: v Göteborgu zdolal Francúzsko 25:10, vo Falköpingu Tunisko 23:10 a v Helsingborgu rozstrieľal aj Dánsko 24:14. Vo štvrťfinále ho nezastavili ani domáci Švédi. Čaroval brankár Arnošt, po prestávke dostal len tri góly a výsledok bol až nečakane jasný – 18:11.

Najťažšia bola semifinálová bitka s Rumunmi. S týmto súperom nevyhrali dlhých šesť rokov. „Nastúpili sme proti nim aj v priateľských zápasoch päť týždňov pred MS. V Prahe sme remizovali 14:14, v Bratislave v hale na Pasienkoch prehrali 11:15. Zosypala sa na nás veľká kritika,“ popisoval Horváth.

Semifinále sa nezačalo dobre. Čoskoro prehrávali 1:5. „Nevedeli sme udržať legendárneho strelca Gruiu. Lenže Rumuni sa už cítili ako víťazi, začali robiť parádičky a doplatili na to. Dotiahli sme skóre na 8:8 a po prvom polčase už viedli 11:10.“ V druhom sa Rumuni spoliehali len na Gruiu a hoci dal jedenásť gólov, podľahli 17:19. „Nepremenili tri sedmičky, rozchytal sa Arnošt, strelecky sa presadil Duda. Ukázalo sa, že sme boli fyzicky i herne lepšie pripravení.“

Rumuni vyhrali dva šampionáty pred MS 1967 a dva aj po ňom. Československo im zmarilo unikátnu sériu – päť titulov v rade.

Prasa im prinášalo šťastie

Finálového súpera Dánsko v skupine hladko zdolali. Lenže v ďalšom priebehu sa obdivuhodne pozbieralo, vyradilo Juhosláviu i ZSSR. Jeho taktickú prípravu pred finále viedol rumunský tréner Ion Kunst. Radil ako zdolať Československo.

„Vedeli sme, že to bude iný zápas. Oveľa náročnejší. To sa aj potvrdilo,“ pripomínal Frolo. Vo finále sa zaskvel troma gólmi. „Bol som vždy klasický pravák, až neskôr som začal intenzívne trénovať aj streľbu ľavou rukou. Vo finále som to využil. Všetky góly som strelil z pravého krídla ľavačkou, brankára som dosť zmiatol.“

zväčšiť Jedna z najvzácnejších medailí československého... Foto: ARCHÍV RUDOLFA HORVÁTHA
hádzaná, zlatámedaila Jedna z najvzácnejších medailí československého športu: hádzanárske zlato zo Švédska 1967.

Niekoľko dní predtým zdolali tohto súpera o desať gólov, čo malo podľa Horvátha vplyv aj na zápas o zlato. „Bol to však veľký taktický boj. Dáni hrali ako doma. Semifinále a finále sa uskutočnilo na zimnom štadióne na betóne, bol len natretý bielym lakom. Svetlá sa od podlahy odrážali. Našou výhodou bolo, že u nás doma sa hrala liga na škvare a antuke. Lepšie sme sa prispôsobili náročným podmienkam.“

Königov výber vyhral 14:11 a opäť sa niesol jeho tradičný víťazný pokrik: Máme tady prase, vyhrali sme zase! „Pred šampionátom sme boli na sústredení v nemeckom Baden-Badene a tam dostal tréner prasiatko z umelej hmoty – pre šťastie. Odvtedy sme ho nosili na každý zápas,“ vysvetlil Horváth.

Za titul prvý raz brali peniaze

Na slávnostnom odovzdávaní medailí nastúpila ČSSR v bielych dresoch, Rumuni v modrých a Dáni v červených. Týmto sa symbolicky utvorila na ploche trikolóra čs. vlajky. Stali sa športovými hrdinami. Horváth už po zápasoch v skupine poslal domov pohľadnicu s textom: Srdečný pozdrav zo Švédska posielajú majstri sveta. Túto vetu podpísali všetci hráči. „Verili sme si,“ usmieva sa.

V Prahe ich na letisko prišli privítať stovky ľudí, aj viacerí herci či speváci, nechýbal populárny Milan Chladil, veľký fanúšik športu. A stala sa aj nevídaná vec. Hádzanári prvý raz brali finančné odmeny – od dvetisíc do desaťtisíc korún. Najviac zinkasoval veterán Frolo, najmenej mladík Horváth. „Z dnešného pohľadu išlo len o drobné. Ani sme netušili, že môžeme nejakú odmenu dostať. Nikto nám nič nesľuboval.“

Titul obhajovali o tri roky vo Francúzsku. „V zápase s Juhosláviou sme viedli a mali zápas pod kontrolou. V prestávke tréner König vraví: chlapci, tento zápas nemusíme vyhrať, vyhneme sa Dánom. Ak prehráme, čakajú nás Maďari. Ak chceme byť majstri sveta, musíme vyhrať všetko ako vo Švédsku, ozval sa brankár Arnošt. Juhosláviu sme zdolali o gól. Vo štvrťfinále sme v repríze finále podľahli Dánom o dva. V zápase o siedme miesto sme potom rozstrieľali – Maďarov,“ uzatvára príbeh zlatého tímu Rudolf Horváth.

Napriek nadšeniu, obrovskej popularite i zvýšenému záujmu mládeže o hádzanú už nijaký ďalší československý výber na ich výnimočný triumf nenadviazal.

Fakty z finále MS 1967
ČSSR – Dánsko 14:11 (8:8) vo Västerase, 21. januára 1967. Majstri sveta: František Arnošt, Jaroslav Škarvan, Ladislav Beneš, František Brůna, Bedřich Cinner, Václav Duda, Anton Frolo, Martin Gregor, Rudolf Havlík, František Herman, Rudolf Horváth, Arnošt Klimčik, Jaroslav Konečný, Vojtěch Mareš, Jaroslav Rážek, Vladimír Seruga. Tréner: Bedřich König.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #hádzaná