Bežná situácia zo zápasu SBL medzi Komárnom a Interom z 27. januára však mala pre slovenského reprezentanta Tomáša Mrviša fatálne následky.
Dvadsaťpäťročný rodák z Handlovej prišiel o obličku. Svojej lásky k veľkej oranžovej lopte a bezodným košom sa však nevzdal. Hoc pod pravidelným dohľadom lekárov, vrátil sa na palubovky. S Interom absolvoval celú prípravu a v sobotu prispel k výhre v prvom kole SBL nad Košicami 88:84 desiatimi bodmi, piatimi doskokmi a piatimi asistenciami.
Nič mu nebolo, zobudil sa bez obličky
Pamätá si všetko. Pod košom sa postavil do cesty bývalému spoluhráčovi z Interu TJ Bannisterovi. Ten vo výskoku nastavil koleno a trafil Mrviša do brucha. Mladý interista sa od bolesti zvíjal na zemi, no z palubovky sa postavil a odkráčal do šatne na vlastných.
„Jednoducho šlo o nešťastnú náhodu. Do Bratislavy som sa vracal s mužstvom klubovým autobusom. Celú cestu som vnímal, hoci bolesti sa postupne vrátili späť. V nemocnici ma už prevážali na vozíku a dvakrát som odpadol. Poslali ma na sono, CT-čko a potom rovno na sálu,“ spomína talentované krídlo.
Lekár mu vysvetlil, že ho musia operovať, aby mu zošili poškodenú obličku. Keď sa ráno zobudil, povedali mu, že oblička bola rozdrvená na dreň a museli ju vybrať.
„Za to, že som späť na palubovke, vďačím aj svojmu mysleniu a povahe. Vždy beriem všetko tak, ako to je. Čo sa stane, sa už nedá vrátiť späť. Mal som veľké bolesti, ale hneď som všetkým hovoril, že sa vrátim k basketbalu,“ približuje Mrviš.
Päť dní si poležal v nemocnici a o necelé dva týždne už fandil spoluhráčom v stretnutiach Slovenského pohára. Interisti ho vyhrali – najmä pre neho. Do haly, za loptou a kamarátmi ho to ťahalo hneď. „Keď mi vybrali štichy, tak som pomaly skúšal hádzať na kôš. Paradoxne, ako sa môj stav zlepšoval, mentálne to bolo náročnejšie. Prestal som chodiť do haly na tréningy. Nemohol som sa pozerať, ako chalani trénujú a ja nemôžem. Radšej som chodil len na zápasy, no aj tam som trpel,“ priznáva.
Pochvaľuje si, že mu veľmi pomohli blízki, kamaráti, spoluhráči aj vedenie Interu. Lekári mu povedali, že žiť s jednou obličkou sa dá plnohodnotne. Či aj športovať, to sa ukáže až pri väčšej záťaži. Známi mu hovorili o viacerých prípadoch, keď športovci pokračovali v profesionálnej kariére aj s jednou obličkou. Mrviš si cez sociálne siete písal s bývalým futbalistom Júliusom Lelkešom, ktorý prišiel o obličku tiež po súboji na ihrisku.
Obmedzuje proteíny, o cieľoch nehovorí
Pomaličky sa dostával do kondície s cieľom zapojiť sa od začiatku do prípravy Interu na novú sezónu. Podarilo sa.
„Momentálne ma nič nelimituje. Cítim sa super. Stopercentne. Lekári mi pravidelne kontrolujú moč a berú mi krv. Zatiaľ sú všetky výsledky v poriadku. Musím však obmedzovať proteíny, lebo výrazne zaťažujú obličku. Celkove by som mal trochu upraviť stravu, ale to nie je pri športe jednoduché,“ prezrádza.
Na palubovke sa cíti od zápasu k zápasu lepšie. Zároveň však priznáva, že sa rýchlejšie unaví. Napriek nepríjemnému zranenie v žiadnom súboji neuhne.
„Niekde v hlave môže byť, že si dávam trošku pozor, ale v zápale zápasu si to neuvedomujem. Neprichádza to do úvahy. Basketbal pre mňa znamená veľmi veľa. Neviem si predstaviť, že by som oň prišiel. Dokážem pri ňom zabudnúť na niektoré veci a dokonale si ho užívam. Navyše, mám v hlave, že neviem, kedy môže prísť posledný zápas,“ tvrdí ôsmy najlepší basketbalista Slovenska za rok 2015.
Hoci mu veľmi reálne hrozilo, že si viac basketbal na najvyššej úrovni nezahrá, stále má vysoké ciele.
„Sústreďujem sa najmä na aktuálnu sezónu. Aby som ju dokončil zdravý a hral čo najlepšie. Chcem sa neustále zlepšovať. Naučil som sa nepozerať príliš dopredu. V minulosti som si nejaké ciele dával a vždy to zle dopadlo. Takže teraz o nich verejne nehovorím,“ hovorí priaznivec basketbalového myslenie Miloša Teodosića.
S Interom chce hrať vo finále SBL. „V tomto som bol vždy ambiciózny. Uspokojujú ma len víťazstvá. Ešte nepoznáme silu všetkých súperov. V príprave sme ale ukázali, že s tímovou hrou a dobrou obranou môžeme zdolať hocikoho,“ naznačuje.