„Rezignovať sme sa rozhodli po výčitkách od hráčok. Sčasti sa týkali našej práce, sčasti práce zväzu,“ vysvetľuje.
Cieľ skončiť do 6. miesta družstvo nesplnilo. Mali ste výpoveď v prípade neúspechu pripravenú vopred?
Nie, to sme určite neplánovali. Usúdili sme, že hráčky neveria, že sme schopní zmien. S nesplneným cieľom to bol impulz k odchodu. Znamená to, že zväz musí hľadať nového trénera. Situácia nevyžaduje okamžité riešenie, ale zasa nie je možný veľký odklad.
Ak by Slovenky postúpili do súboja o 5.miesto, pokračovali by ste vo funkcii hlavného trénera žien a junioriek?
Ťažko povedať, zrejme áno. Neviem, či by v takom prípade hráčky vyslovili kritiku, lepšie umiestnenie by im možno vzalo vietor z plachiet. A naša možnosť argumentovať by bola výrazne lepšia.
Kapitánka Lucia Košturiaková v rozhovore pre Pravdu uviedla, že v slovenskom florbale sú nedostatky vo financovaní, sponzoringu a fungovaní zväzu. Ako to vidíte vy?
Lucka má pravdu, ale to sa vedelo už dávno, hráčky boli o týchto problémoch dostatočne informované. Otázka však znie – ako veľmi ich jedlo a ubytovanie limitovalo v podaní lepšieho výkonu? Nie je to len snaha o ospravedlnenie nie príliš dobrej hry?
Vedeli by ste fungovanie florbalu na Slovensku porovnať s florbalom v Českej republike?
To sa porovnáva veľmi tažko. V každej krajine štát rieši financovanie športu inak. Určite je v možnostiach zväzu zlepšiť svoju prácu tak, aby sa florbal na Slovensku ešte viac rozvíjal.
Ženy a juniorky ste trénovali od roku 2010. Ako by ste zhodnotili vaše pôsobenie?
Všetci v realizačnom tíme sme slovenskému florbalu dali všetko, čo sme mohli. Obetovali sme naše dovolenky, voľný čas, vedomosti a znalosti. To všetko bez akejkoľvek finančnej odmeny. Snažili sme sa robiť profesionálny šport v amatérských podmienkach. Pripravovali sme hráčky nielen po florbalovej stránke, ale aj po kondičnej, teoretickej a ľudskej.
Ako ste vnímali zvýšenú mediálnu pozornosť o slovenské florbalistky?
Všetkých nás to zaskočilo a prekvapilo. Bolo to príjemné a určite povzbuzujúce. No teraz po šampionáte si myslím, že to malo na hráčky aj negatívny dopad…
Aký?
Niektoré hráčky to celkom neuniesli. Nadobudli dojem, že patria niekam vyššie. To sa, žiaľ, prejavilo určitou nespokojnosťou s ubytovaním, stravovaním a ďalším zabezpečením na MS a iných akciách. Asi si neuvedomujú, že ešte nedávno si na akcie prispievali samé, ubytovanie bolo ešte možno skromnejšie než teraz. Svojím vyhlásením ublížili ľudom, ktorí pracujú pre florbal a dávajú mu všetko. Podstatná je ale iná vec. Reprezentácia tým možno prišla o niečo, čo jej iné krajiny v dobrom závideli – a to je pokora. Pokora, s akou doteraz hráčky prijímali nie príliš dobré podmienky a aj napriek tomu reprezentovali s obrovskou chuťou a elánom. Obávam sa, že keď bude narastať tlak od hráčok na lepšie podmienky, môže to byť veľkým problémom.
Kam sa posunul slovenský florbal a čo mu ešte chýba, aby sa dotiahol na najlepšie krajiny?
Slovenský florbal sa posunul z devätnásteho miesta na ôsme. Podľa mňa herne patrí na piate. Hrou sme sa výrazne priblížili vyspelým florbalovým krajinám. Aby mohol slovenský florbal mieriť vyššie, musia hráčky na sebe ešte viac pracovať. Základ je v kluboch, reprezentácia by mu mala dávať vyššiu úroveň. Reprezentácia nikdy nemôže nahradiť sústavnú prácu v kluboch.
Môžu sa niektoré hráčky uplatniť v zahraničí?
Som presvedčený, že áno. Zuzana Šponiarová už hrá v Česku a záujem, ktorý vzbudili svojou hrou sestry Hudákové, svedčí o tom, že o ne bude veľký záujem napríklad vo Švédsku.