„Inter bol v hre celý čas. Čakal som na ponuky zo zahraničia, ale žiadne sa nehrnuli a po rozhovore s agentom a vedením Interu sme sa dohodli na spolupráci. Som rád, že v klube splnili moje požiadavky,“ tvrdí Radoslav Rančík (35), päťnásobný najlepší basketbalista Slovenska, ktorý v uplynulých sezónach žiaril najmä v drese Nymburku.
Podľa zmluvy ostanete v Interi celú sezónu. Nechceli ste mať možnosť odísť inam v prípade dobrej ponuky?
Bola to požiadavka z mojej strany. Trval som na tom, aby sme podpísali zmluvu na celý ročník. Chcem sa plne koncentrovať na spoluprácu s vedením, spoluhráčmi a trénerom. Nie obzerať sa cez rameno a hľadať, kde budem pokračovať v kariére.
Čo je pre vás najväčšie lákadlo v Interi?
Ide o kombináciu viacerých faktorov. S manželkou a dcérkou si teraz po prvý raz užijeme celú sezónu na Slovensku. Malá už pôjde do škôlky a aj z tohto pohľadu nám to vyhovovalo. Navyše si zahrám v klube s bratom. Som veľmi rád, že sa nám to na konci kariéry podarilo a veríme, že si to obaja užijeme, budeme zdraví a bude sa nám dariť. Samozrejme, aj účasť v pohárovej Európe je super. Je to nová výzva pre klub. Dúfam, že to bude veľké lákadlo aj pre fanúšikov. Hráči, ktorí ešte nehrali v medzinárodných pohároch, dostanú šancu konfrontovať svoje schopnosti so súpermi z lepších líg. Pokúsime sa vyhrať každý zápas a postupovať čo najďalej, i keď to bude veľmi ťažké. No vždy hovorím, že na oboch stranách sú ľudia, žiadni roboti a zápas sa začína od stavu 0:0. Nikdy nejdem do zápasu s tým, že nám stačí prehrať o niekoľko bodov, vždy chcem vyhrať bez ohľadu na kvality súpera.
So starším bratom Martinom ste sa v jednom klube na krátko stretli pred dvoma rokmi v Nymburku. Ocitli ste sa spolu aj na palubovke či ste sa len vzájomne striedali?
Asi dvakrát sme sa stretli na palubovke. Vždy len na krátky úsek. Teraz som si už v prvom prípravnom stretnutí uvedomil, že hrať s bráchom je super. Dúfam, že sa naša spolupráca bude zlepšovať a budeme si stále viac rozumieť. Dokážeme si pomôcť navzájom aj ostatným spoluhráčom.
Hráte na rovnakom poste, obaja ste výrazné osobnosti. Bude jednoduché nájsť spoločnú reč?
Pýta sa ma na to veľa ľudí, ale nevidím v tom najmenší problém. Sme dvaja skúsení hráči – nemáme dvadsať rokov – a vieme, čoho je ten druhý na palubovke schopný. Absolútne medzi nami nebude problém. Obaja sme hrali dlhé roky na medzinárodnej úrovni a dokážeme využiť nabrané skúsenosti.
Kto z vás sa posunie na päťku?
Ešte sme to neriešili, ale pôjde asi o kombináciu oboch možností. Raz bude hrať bližšie ku košu jeden, inokedy druhý. Nebude problém nájsť si takto pozície v rámci trénerovho systému. <Ot>Na čo sa v novej sezóne najviac tešíte? <Ak>Na to, že môžem konečne hrať basketbal. Od novembra som pre zdravotné problémy nehral. Takže si užívam všetko – zápasy i tréningy. Som konečne fit, i keď kondička ešte nie je úplne stopercentná. Idem si užívať basketbal a nepozerať sa, čo všetko máme pred sebou.
Máte tridsaťpäť rokov, vrátili ste sa domov. Myslíte už na to, čomu sa budete venovať po skončení hráčskej kariéry?
Už treba myslieť na zadné vrátka. Nie som najmladší a čoraz viac sa hlásia aj zranenia. Vyštudoval som v Amerike televíznu žurnalistiku. Nebránil by som sa práci v médiách, pričom preferujem televíziu, ale uvidíme. Verím, že možností budem mať viacero. Zatiaľ sa neponáhľam. Chcem spraviť správne rozhodnutie pre mňa i celú rodinu.