Aj po druhý raz prikývol na ponuku Slovenskej volejbalovej federácie a prijal úlohu reprezentačného asistenta. Pred dvomi rokmi pomáhal Štefanovi Chrtianskemu, tentokrát odovzdáva národnému tímu cenné skúsenosti po boku Alberta Giulaniho. Obaja majú pred sebou veľký cieľ. Slovensko-talianska spolupráca by mala priviesť mužstvo k úspechu na blížiacom sa európskom šampionáte.
Prečo ste sa rozhodli pre návrat na reprezentačnú lavičku?
Vo svojej práci by som pokračoval aj po tom, ako tréner Chrtiansky skončil pri reprezentácii. Nedovolili mi to však okolnosti súvisiace s prácou v štátnej správe v Grécku. Som preto veľmi rád, že ma federácia znovu oslovila. Dostal som možnosť pracovať s jedným z najúspešnejších trénerov posledného obdobia, ktorý sa pýši mnohými úspechmi.
Zohrala osobnosť Giulianiho veľkú úlohu pri vašom rozhodovaní?
Samozrejme. Držím sa zásady, že človek sa učí až do smrti. Či už v bežnom, ale aj športovom živote. Napredovanie je základom úspechu pre každého jedinca.
Môžete sa čosi od skúsenejšieho Giualiniho priučiť?
Nie len ja sa môžem priučiť od Giulianiho, ale aj Giuliani od nás. Na tom stojí celý systém.
V akom jazyku spolu komunikujete?
Základom je taliančina, pomáhame si však aj angličtinou. Dobré je, že štyria-piati hráči vedia po taliansky perfektne, keďže na Apeninskom polostrove pôsobili. O to je komunikácia s tímom jednoduchšia.
Ako prebehlo vaše prvé stretnutie?
Povedali sme si, ako budeme spolupracovať. Nenarazili sme na žiadny problém. Predsa len, volejbalový svet je len jeden, z času na čas sa v ňom mení filozofia. Na to som však zvyknutý z hráčskej kariéry.
Je Giuliani dosiaľ najväčšou osobnosťou na lavičke slovenskej reprezentácie?
Ak sa na to dívame z pohľadu úspechov, tak jednoznačne.
Tréner Giuliani vravel, že vás chce čo najskôr poveriť úlohami. Aké sú?
Jednoznačnou filozofiou reprezentácie je urobiť všetko pre to, aby sme dosiahli želaný výsledok. Či už je to asistent trénera, štatistik, vedúci družstva či manažér, každý si musí plniť úlohy na sto percent. Potrebujeme na hráčov preniesť pozitívnu energiu. O to sa budeme snažiť na každom tréningu. Všetci si budeme navzájom pomáhať – trebárs aj zbieraním lôpt či nosením vody.
V akej nálade odštartovala príprava na majstrovstvá Európy?
Nálada je na začiatku každého sústredenia dobrá. Všetci sú oddýchnutí, vysmiati. Podstatné však bude, aká bude po európskom šampionáte.
Nebehajú vám pri pohľade na zloženie základnej skupiny po tele zimomriavky? Rusi, Srbi i Fíni vzbudzujú rešpekt…
Na majstrovstvách Európy si nenavyberáte. Každý by chcel mať za súperov tých najslabších. Nám žreb prisúdil túto trojicu. Musíme si preto uvedomiť, kde sa momentálne nachádzame. Zároveň však tvrdím, že na svete neexistuje súper, ktorého by ste nemohli zdolať. Môžu sa vyskytnúť rôzne okolnosti – aj tí najsilnejší môžu mať drobný výpadok formy a potom je už len na nás, či ho využijeme. Všetko máme vo svojich rukách.
Bude kľúčovým súboj s Fínmi?
Jednoznačne. Rozhodne však nebudeme chlapcov tlačiť do toho, aby sa sústredili len na tohto súpera. Na palubovke musíme odovzdať v každej chvíli zo seba to najlepšie a uvidíme, na čo to bude stačiť. Ak bude súper lepší, nebude sa dať nič urobiť. Vtedy uznáme jeho kvality.
Na severanov však nemajú Slováci dobré spomienky…
Veru, radi by sme sa Fínom revanšovali za prehru v bojoch o lanské majstrovstvá sveta. Vtedy nám zatvorili dvere na šampionát. Aj preto som rád, že sa s nimi stretneme opäť. Zároveň ma však teší, že si zmeriame sily s takými mocnosťami, akými sú Rusko a Srbsko. Každopádne, postup zo skupiny je reálny.
Je možnosť zabezpečiť si miestenku v olympijskej kvalifikácie motiváciou navyše?
Vnímame to ako obrovskú šancu. Dočkali sme sa jej vďaka výbornému výsledku z Európskych hier v Baku, po ktorých sme sa v rebríčku posunuli na deviatu priečku. Na Fínov strácame len dva body, a tak ich potrebujeme zdolať, aby sme ich predskočili a posunuli sa na ôsme miesto.
V Taliansku bude reprezentácii chýbať niekoľko stálic – Tomáš Kmeť, Martin Nemec, Michal Masný i Branislav Skladaný. Neobávate sa nedostatku skúseností v tíme?
Nedá sa to odhadnúť. Samozrejme, bolo by dobré, keby sme vedeli využiť každú skúsenosť. Aj mladí sa však môžu a najmä potrebujú ukázať.
Pred dvomi rokmi ste cestovali na majstrovstvá Európy po boku Štefana Chrtianskeho. Ako by dopadlo porovnanie vtedajšieho a súčasného výberu?
Na porovnávanie je priskoro. Stále sme len na začiatku prípravy. Myslím si však, že tieto dva tímy sú porovnateľné, ide o približne rovnaké váhové kategórie.