Za akých okolností ste sa dozvedeli o tom, že na európsky šampionát nepocestujete?
Bolo to v piatok po poobedňajšom tréningu. Už pred ním som niektorým chalanom vravel, že bude pre mňa posledný. Smiali sa mi. Ukázalo sa však, že som mal pravdu a tak boli z toho všetci prekvapení. Ja som až taký zaskočený nebol, skôr sklamaný. V reprezentácii som pôsobil trinásť rokov, bol to kus môjho života. Národný tím som vnímal ako svoju druhú rodinu.
Hovoríte v minulom čase. Znamená to, že vás v reprezentačnom drese už neuvidíme?
Mal som v pláne, že tento rok ukončím kariéru v národnom tíme. Bez ohľadu na to, či by som sa dostal alebo nedostal na majstrovstvá Európy. Mám za sebou posledný oficiálny tréning. Je to naozaj koniec mojej kariéry v reprezentácii.
Ako vám tréner Giuliani zdôvodnil, že vás do Talianska nevezme?
Jeho koncepcia sa vraj zmenila. Mal v pláne dotiahnuť do tímu všetkých starších hráčov. Chcel nás mať pokope a pokúsiť sa s nami o dobrý výsledok na majstrovstvách Európy. Tým, že dvaja skúsenejší – Tomáš Kmeť a Martin Nemec – neprišli, sa jeho plány narušili a tak sa rozhodol pre omladenie tímu. Nejakú logiku to má, ale keď sa pozriete na nomináciu, tak nie až takú jasnú.
Skúste byť otvorenejší?
Keď tréner povie, že chce omladiť družstvo – hoci aj tesne pred majstrovstvami Európy – je to v poriadku. Ale opakujem, nech sa každý pozrie na aktuálnu nomináciu. Stačí si všimnúť, kto v nej je a aký má pri sebe dátum narodenia. Je zbytočné to ďalej rozoberať.
Z vášho hlasu cítiť zatrpknutosť. Je to tak?
Ale kdeže. Zatrpknutosť z môjho hlasu nemôžete počuť v žiadnom prípade. Skôr cítim smútok. Skončila sa totiž dlhá etapa môjho života. Samozrejme, zažil som v reprezentácii aj mnoho neúspechov, ale to patrí športu. Na druhej strane, mám za sebou aj viacero úspechov a množstvo krásnych zážitkov.
Ste na trénera Giulianiho nahnevaný?
Vôbec. Je to jeho rozhodnutie. On je šéf, on bude zodpovedný za to, čo sa bude diať ďalej. Ak mu nepasujem do koncepcie, alebo som podľa neho slabý, nemám dostatočnú výkonnosť, prípadne som starý, akceptujem to.
Stihli ste sa rozlúčiť so spoluhráčmi z reprezentácie?
Veru nie. Asi trištvrte hodinu po tréningu som sedel s trénerom v hale, debatovali sme, vysvetľovali si veci. Zvyšok tímu sa mal o nominácii dozvedieť mailovou formou. Chalani preto medzitým poodchádzali. S niektorými som hovoril telefonicky. Trénerovi som poprial všetko dobré, s jeho asistentom Andrejom Kravárikom som sa taktiež slušne rozlúčil. Bez nejakých avantúr a zbytočne prehnaných emócií.
Budete národnému tímu držať na majstrovstvách Európy palce?
Samozrejme, reprezentácia predsa nie je o mne. Je o tých chalanoch, ktorí v nej aktuálne sú. Keď som reprezentoval, snažil som sa pre slovenské farby robiť všetko, čo bolo v mojich silách. Vždy som bol úprimný, hovoril som to, čo si myslím. Možno aj preto som bol pre niektorých tŕňom v oku. Na to som však zvyknutý. Taký som a na tom nič meniť nebudem.