Titul si po výhre 78:68 uchmatli hostia. „Som sklamaný. Zo stavu 1:3 na zápasy sme to dotiahli na 3:3, verili sme v zisk titulu, no nevyšlo to,“ vraví prievidzský odchovanec Marek Jašš (25) v rozhovore o finálovej sérii i o situácii v slovenskom basketbale.
Beriete aj druhé miesto?
Určite sme chceli viac. Po roku sme si vybojovali ďalšiu šancu znovu hrať finále a dokázať, že môžeme byť majstri. Netajím, som sklamaný. Z 1:3 sme to dotiahli na 3:3, mali sme silný tím. Asi nikto nečakal, že by sme mohli doma zakopnúť i druhýkrát.
V tíme sa zišli hráči viacerých národností. Ako ste spolu vychádzali?
Neboli sme poskupinkovaní, čo bolo dobré. Rôzne národnosti a jazyky nám nebránili, aby sme sa stali silným kolektívom. Boli sme dobrá partia, ako keby rodina. Išli sme za spoločným cieľom stať sa majstrami.
V extralige je pomerne veľa cudzincov, ktorí vytláčajú domácich hráčov…
Mne to príde tak, že je zahraničných hráčov v slovenskom basketbale priveľa. V slovenskej lige by mali hrať slovenskí hráči. Uvítal by som nejaký limit, napríklad aspoň jeden Slovák musí byť vždy na ihrisku. Jeden z každého tímu. Niekedy mi to pripadá, že sa uprednostňujú zahraniční hráči, aj keď sú talentovo rovnakí ako Slováci. Niektorí legionári sú úrovňou vyššie, no nie každý. Pamätám si, keď sme boli v tíme desiati Prievidžania, skončili sme tretí. Dobrý výsledok sa dá dosiahnuť aj so slovenskými hráčmi. Mladý slovenský basketbalista má problém v zlomovom období, keď je starý na juniorku, no v extralige nedostane potrebný priestor a čas, aby získal skúsenosti. Pretlačia ho zahraniční starší hráči.
Dá sa v slovenskom basketbale uživiť? Ste pomerne mladý hráč, kde vidíte úskalia?
Problém je, že teraz sa končí sezóna a nová štartuje až v auguste. To je hluché obdobie bez peňazí. Zmluva je väčšinou od augusta do posledného zápasu. My sme mali šťastie, že sme sa prebojovali do finále. Tí, ktorí sa nedostali do play off, skončili už vo februári. Do augusta ostane hráč bez príjmu. Potom tréneri hovoria, že mladí nechcú makať, no kto by makal zadarmo, keď nemá z čoho žiť? Nedá sa byť pol roka basketbalista, a potom si na celé mesiace nájsť niečo iné a udržiavať sa v konkurencieschopnej forme.
Ste prievidzský odchovanec. Vidíte budúcnosť v domácom tíme alebo vás láka zahraničie?
Nemám ženu, deti, takže ma tu nič nedrží. Uvidíme, aké ponuky dostanem, a potom sa rozhodnem. Zahraničie by som bral ako veľké plus pre moju kariéru. Nabral by som nové skúsenosti a vyskúšal niečo nové, čo by ma posunulo ďalej. Teraz plánujem zúčastniť sa kempu reprezentácie. Tam budem asi týždeň. Cieľom je spoznať sa a zohrať. Keď sa bude hrať kvalifikácia, bude lepšie, ak sa navzájom budeme poznať.