Boľavé lýtka neutlmili bronzovú radosť

Tomáš Kmeť je ďalším slovenským volejbalistom s medailou z prestížnej Ligy majstrov (štvrtý za posledné tri roky). Blokár Berlína uspel so svojimi spoluhráčmi na domácom Final Four. Po semifinálovej prehre s neskorším víťazom z Kazane zdolal nemecký šampión favorizovaného poľského zástupcu z Belchatówa. Po dramatickom – takmer dva a pol hodinovom – priebehu 3:2 na sety (23:21 v tajbrejku).

„Bol to netradične dlhý zápas. Obe mužstvá mali niekoľko mečbalov. Víťazstvo po takomto vývoji chutí o čosi viac, ako keby sme vyhrali 3:0 na sety. Radosť, ktorú sme prežívali po poslednej lopte, bola preto poriadne intenzívna. Je to odmena pre všetkých ľudí v klube, ktorí preň dlhodobo odvádzajú výbornú prácu,“ opísal svoje pocity rodák z Popradu.

Záverečný mečbal sledoval už len z lavičky. Zradilo ho zdravie. Napriek tomu, že zopár dní pred vyvrcholením európskej klubovej sezóny si ho pochvaľoval.

„Ihneď mi prebehli hlavou myšlienky, že som čosi zakríkol. Na konci duelu s Kazaňou som dostal silné kŕče do lýtok. V noci sa môj stav ešte zhoršil. Mal som ich obe stvrdnuté, a tak mi dali lekári injekcie. V súboji o bronz som však vydržal na palubovke len dva sety, potom som mal dosť. Predsa len, taký dôležitý zápas nemôžete odohrať na sedemdesiat percent,“ povzdychol si Kmeť.

Počínanie spoluhráčov tak musel slovenský reprezentant sledovať len z pozície náhradníka. Ako prežíval mimoriadne dramatické okamihy, keď Berlínčania čelili niekoľkým mečbalom súpera a v rozhodujúcom tajbrejku stratili päťbodové vedenie?

„Bolo to náročné. Spomenul som si na minulý rok, keď sme rovnakým spôsobom prišli o solídny náskok v domácom pohári. Súper vtedy vývoj otočil a zdolal nás. Veril som, že po druhý raz sa nám niečo podobné nestane. Bol som však poriadne nervózny,“ vravel Kmeť.

K historickému úspechu pomohli nemeckému zástupcovi aj fanúšikovia. Po oba dni zaplnili 10-tisícovú halu do posledného miesta. „Atmosféru si všetci pochvaľovali. Do Berlína pricestovalo množstvo Poliakov, ktorí ukázali Nemcom pravú volejbalovú kulisu,“ uviedol kapitán piateho tímu z európskeho šampionátu v roku 2011.

Práve k tomuto úspechu prirovnal aj bronz z Ligy majstrov. „Na klubovej úrovni som výraznejší úspech nikdy predtým nedosiahol. S reprezentačnými – dvomi víťazstvami v Európskej lige a piatym miestom z majstrovstiev Európy – by som ho postavil na jednu úroveň.“ Stihol bronzovú radosť osláviť?

„Boli sme si posedieť s chlapcami a partnerkami. Nešlo však o nič búrlivé. Predsa len, bola nedeľa a veľa podnikov bolo zatvorených. Oficiálna oslava v klube nás preto ešte len čaká. Rovnako, ako aj doma – s manželkou a deťmi,“ prezradil Kmeť, ktorý môže sezónu vyšperkovať aj ziskom ďalšieho nemeckého titulu. Štvrtého v rade.

Od roku 2001, od vzniku súčasnej Ligy majstrov.