Kmeť: Plním si sen. Na staré volejbalové kolená

Premiérovo si zahrá na prestížnom Final Four Ligy majstrov. „Sme outsideri, no v domácom prostredí vieme favoritov potrápiť,“ vraví blokár Berlína Recycling Volleys.

Pulzuje už v nemeckej metropole jeden z vrcholov volejbalovej sezóny?
Napätie stúpa. Klub sa na veľký sviatok pripravuje od okamihu, keď dostal právo usporiadať Final Four. V hale už namontovali pre enormný záujem dodatkovú tribúnu.

Nemci sú povestní precíznosťou. Bude berlínsky turnaj z organizátorského hľadiska na špičkovej úrovni?
Jednoznačne. Ľudia, ktorí sú za to zodpovední, makajú už dva-tri mesiace. Je to pre nich šanca odprezentovať volejbal v Nemecku na najvyššej úrovni.

Aké šance má Berlín v mimoriadne nabitej konkurencii Kazane, Belchatowa a Rzeszowa?
Každý, kto sleduje volejbal, vie, že sme papierovo najslabším tímom. Budeme sa však spoliehať na domáce prostredie. Neraz sme potvrdili, že sa pred našimi fanúšikmi vieme vypnúť k výborným výkonom. Žreb nám neprial, v semifinále si zahráme s najväčším favoritom – Kazaňou. Postup do finále by bol senzáciou, poteší nás akákoľvek medaila.

Skúste porovnať úroveň nemeckej, ruskej a poľskej ligy…
V Nemecku sú len dva tímy, ktoré dosahujú úroveň Ligy majstrov. V Rusku i Poľsku je ich možno päť. V minulosti sme však viackrát dokázali, že môžeme potrápiť aj veľkých favoritov. Vyhrali sme v Rzeszowe i nad Novosibirskom.

Bude pre vás štart vo Final Four jedným zo splnených cieľov?
Na klubovej úrovni nie je v Európe významnejšia akcia. Bol to jeden zo snov, po ktorom som túžil. Paradoxné je, že sa mi splní v závere kariéry, na staré kolená.

Niekoľko Slovákov už atmosféru Final Four okúsilo. Boli ste s nimi v kontakte?
Teraz som si s nikým nepísal ani netelefonoval. Predtým som však chalanov sledoval. Spomínam si, ako Robo Hupka s Lukášom Divišom brali v roku 2007 zlaté medaily. Palce som držal aj ďalším. Verím, že sa k nim pridám a na pamiatku mi zostane aj cenný kov.

Na akú atmosféru sa môžu tešiť fanúšikovia v Hale Maxa Schmelinga?
Na celý víkend je vypredané. Atmosféra bude skvelá. Postarajú sa o ňu nielen naši, ale aj poľskí fanúšikovia, ktorí prídu vo veľkom počte. Oficiálna kapacita je 8500 ľudí, po postavení dodatkovej tribúny by mala stúpnuť nad 9000.

V základnej časti Ligy majstrov ste sa stali najlepším blokárom. Teší vás individuálny úspech?
Nejako špeciálne to nevnímam. Moju kariéru to určite nezmení.

Ste spokojný so svojimi výkonmi v doterajšom priebehu sezóny?
Myslím, že áno. S domácim pohárom sme sa rozlúčili pomerne rýchlo, do ligového play off sme postúpili až z druhého miesta, čo je v porovnaní s predošlými dvoma rokmi pokles o jednu priečku. Rozhodujúca časť sezóny však ešte len príde. Teší ma, že sa mi vyhýbali zranenia, čo je v mojom prípade doslova unikát.

S Berlínom ste v posledných troch rokoch vyhrali nemeckú ligu. Zaútočíte aj na štvrtý titul?
Boj oň bude vyrovnaný. Friedrichshafen má o niečo silnejší tím ako po minulé roky. Navyše, v prípade postupu do finále by sme začínali na jeho palubovke. Iný cieľ ako titul však mať nemôžeme.

V Berlíne pôsobíte už štvrtý rok. Nezunoval sa vám zatiaľ?
Ak nedostanem ponuku z Ruska (smiech), tak tu s najväčšou pravdepodobnosťou na budúci rok ukončím kariéru. V Berlíne však zrejme zostaneme aj naďalej. Sme tu spokojní. Syn tu chodí do školy, dcérka do škôlky, manželka pracuje.

Prichádza do úvahy možnosť, že zostanete v klube v pozícii funkcionára?
Ťažko povedať. Verím, že v priebehu mesiaca ukončím bakalárske štúdium na vysokej škole, a tak nebudem odkázaný len na volejbal. Rád by som si vyskúšal bežné zamestnanie.

Aké?
Určite v oblasti ekonomiky a manažmentu. Verím, že so znalosťami a jazykmi si nájdem dobrú prácu. Predsa len, Berlín ponúka viacero možností.

Reprezentáciu čaká náročný rok. Okrem Svetovej ligy hrá aj na záverečnom turnaji majstrovstiev Európy. Viete už, na ktorom z podujatí vás fanúšikovia uvidia?
Rozprával som sa s trénerom Flaviom Gulinellim a dohodli sme sa, že prídem na Svetovú ligu. Čo bude nasledovať potom, uvidíme.

Lákajú vás aj majstrovstvá Európy, ktoré by pre vás boli už rekordné šieste v kariére?
Samozrejme. Volejbalová sezóna je však pomerne špecifická. Hráč je štyri či päť mesiacov mimo domova. Pre tých, ktorí majú rodiny, je to o to náročnejšie. Treba dospieť ku kompromisu.

Na európskom šampionáte čakajú na Slovákov v základnej skupine Rusi (zlatí z ostatného šampionátu), Srbi (bronzoví) a Fíni. Náročný žreb?
Veru, neprial nám. Pred štyrmi rokmi sme na tom boli podobne a napokon to vypálilo tak, že sme prekvapili a obsadili v skupine prvé miesto. Ak budeme vo forme, zdraví a bude nám priať šťastie, nemusí byť postup do ďalšej fázy nereálny.

Vybavia sa vám ešte spomienky na rok 2011, keď ste v Prahe viedli reprezentáciu za historickým úspechom – 5. miestom na ME?
Vždy, keď si na to spomeniem, zaleje ma príjemný pocit. Byť kapitánom reprezentácie na veľkom turnaji bola veľká pocta. Navyše, uhrali sme skvelý výsledok. O to sú spomienky krajšie.