Bojovnú a napokon víťaznú z Istanbulu a potom tú bezradnú domácu. Tréner Maroš Kováčik ťažko hľadal slová a rovnako aj niečo pozitívne na výkone svojich hráčok, ktoré zlyhali najmä v druhom polčase a najmä v ofenzívnych činnostiach. Prvý prehrali ešte prijateľným skóre 24:27, druhý potom 26:39.
„Naozaj neviem nájsť nič pozitívne. Chvíľu sme hrali dobre, potom to bola katastrofa a o niečo neskôr sme úplne padli na dno a pôsobili až komicky. Snažili sme sa prestriedať, ale má to význam, keď hráčky z lavičky dajú dokopy štyri body? My, tréneri, sa cítime doslova až trápne, keď všetko skúšame a nič nám nevyjde,“ trpko konštatoval Kováčik.
Okrem toho, že lavička Montpellieru prestrieľala tú košickú 20:4, rozdiel bol aj v trojkovej streľbe. Košičanky netrafili z 19 pokusov spoza oblúka ani raz, hosťujúce hráčky z 11 striel premenili za tri body štyri. Steel aréna naďalej zostáva pre Košičanky akoby zakliata.
„Naša streľba spoza oblúka vyzerala asi tak, ako keď skáčete z brehu do mora a netrafíte vodu. Keď príde hráčka na ihrisko a trikrát za sebou netrafí, hoci je úplne voľná, to je potom veľké sklamanie. Takto sa nedá hrať na euroligovej úrovni,“ pokračoval kriticky Kováčik. Nepriamo priznal, že v súčasnom tíme nemá na niektorých postoch potrebnú euroligovú kvalitu a na lavičke už vôbec nie. Chýba mu klasická pivotka, ale aj viac strelkýň spoza oblúka.
„Je to realita. Pred sezónou sme si hovorili, či vôbec v tejto nabitej skupine dosiahneme nejaké víťazstvo. Najbližšie nás čaká ruský Kursk a ten má možno až päťkrát kvalitnejšie družstvo ako Montpellier. Treba zaťať zuby a bojovať,“ dodal Kováčik.