Vedeli ste už pred turnajom v Soule, že po prípadnom víťazstve sa posuniete do najlepšej svetovej stovky?
Na rebríček som sa vôbec nepozeral. Vedel som, kde sa v ňom nachádzam a to bolo asi všetko. Trošku viac som začal sledovať bodový odstup do stovky po víťazstvách a postupe v turnaji. Ale nijak zvlášť som to neriešil.
Nezväzovala vás pred finálovým stretnutím proti Čechovi Lojdovi nervozita, že ste tak blízko od vysnívanej méty?
Nemal som stres z finále a ani z toho, že ak chcem byť v stovke, musím vyhrať. Mierne nervózny som bol z faktu, že na najlepšie dotovanom challengerovom turnaji hrám o titul proti Lojdovi. To nečakal asi nikto. Uvedomoval som si, že ten zápas by som nemal prehrať.

Čo vám prvé napadlo po premenení mečbalu?
Až postupom času mi došlo, že som nielen vyhral, ale aj splnil cieľ. Veľmi som sa tešil, ale ja nie som typ, ktorý svoju radosť prejavuje prehnane emotívnym správaním. Ale iste som zodvihol ruku a usmial sa. Boli to príjemné pocity.

A aké boli tie, ktoré sa dostavili po nahliadnutí do aktuálneho rebríčka ATP, ktorý vás registruje na 91. mieste?
Rovnaké. Som veľmi rád, že sa mi konečne podarilo prekonať bariéru svetovej stovky. Ale neberiem to ako niečo prelomové. Dosiahol som len prvú métu, ktorú som si už dávno dal za cieľ. Blízko som bol už pred dvomi rokmi. Vtedy sa mi nepodarilo urobil posledných pár krokov, ktoré sú vždy najťažšie. Vlaňajšok mi nevyšiel a výrazne som si pohoršil. Tento rok mi vyšiel výborne. Ale zostávam nohami na zemi. Viem, že nesmiem zaspať na vavrínoch. Musím pokračovať v tvrdej práci, lebo chcem ísť ešte vyššie. Už to bude len ťažšie.

Akú rolu vo vašom výraznom hernom i rebríčkovom zlepšení hrá tréner Matej Lipták?
Veľkú. Veľa sa spolu rozprávame. O taktike, o zisťovaní a využívaní slabín súpera. V minulosti som dostával pred zápasmi skôr všeobecné rady a pokyny. Teraz sa pripravujeme konkrétne na každého súpera.

V čom sa vaša hra za posledné obdobie najviac zmenila?
Zvýšil som môj herný štandard. To je najväčšia a najdôležitejšia zmena. V niektorých zápasoch som cítil, že sa mi až tak veľmi nedarí, ale predsa som dokázal aj v ťažšom období podať priemerný výkon. Ale aj ten bol taký kvalitný, že stačil na zdolanie súpera.

Znamená posun do Top 100 aj zmenu plánov na budúcu sezónu? Budete sa ešte stále sústreďovať na challengerové turnaje alebo už dáte prednosť podujatiam ATP?
Náš turnajový kalendár sa iste prispôsobí lepšiemu rebríčkovému postaveniu. Vďaka nemu budem môcť hrať na viacerých turnajoch ATP. Ale chcel by som absolvovať aj veľké challengerové turnaje.

Ste pripravený na kvalitatívny rozdiel medzi turnajmi ATP a challengrami?
Uvedomujem si, že to bude úplne iný level. Aj na challengroch sú však kvalitní hráči. Vždy vyskočí niekto s výraznou formou. Rozdiel bude v tom, že turnaje ATP sú ťažké hneď od prvého kola.

Dominik Hrbatý vás pochválil a povedal, že herne máte na Top 50. Musíte však zlepšiť pohyb. Súhlasíte?
Súhlasím, že stále mám čo zlepšovať. A chcem na sebe pracovať. Mám pri sebe trénera, ktorý už doviedol hráča do najlepšej štyridsiatky. Teraz by som sa chcel usadiť v stovke a postupne ísť vyššie. Medzi hráčmi na 30. až 80. mieste svetového rebríčka nie sú veľké herné rozdiely. V tejto fáze sa už do popredia dostáva psychika a skúsenosti. Nechcem hovoriť o priečke, na ktorú si trúfam. Na challengerovom turnaji v belgickom Monse som hral tréningový set proti Srbovi Jankovi Tipsarevičovi. Vtedy bol šesťdesiaty na svete. Vyhral som ho 6:2. Napokon celý challenger vyhral. A to mu zdvihlo sebavedomie to takej miery, že následne pridal finále na turnaji ATP v Moskve a minulý týždeň prehral vo Viedni v semifinále. A teraz je už 39. hráč sveta.

Zaregistrovali súperi váš výrazný posun v rebríčku?
Ale áno. Niektorí prišli za mnou, podali mi ruku a zagratulovali. Dostal som tiež množstvo gratulácií od kamarátov z domu.