Zaplnené Štiavničky v stoji aplaudovali a Michal Kabelka sa v radostnom opojení rozbehol k trénerovi. V tej chvíli tušil len to, že si utvoril parádny osobný rekord. Že sa práve prebojoval na olympijské hry v Londýne a priblížil sa na jeden centimeter k slovenskému halovému rekordu, mu došlo až neskôr. Keď mu to začali pripomínať všetci naokolo.
„Premietal som si v hlave techniku a koncentroval sa. Základom bolo neuspokojiť sa s tým, čo som už predtým dosiahol. Keď človek skočí svoj osobák, väčšinou sa uspokojí a ďalej to už nejde. Chcel som využiť všetko, čo je vo mne. Konečne som to dostal zo seba,“ opisoval svoje uvažovanie pred úspešným zdolaním 231 cm.
Kabelka prišiel do Banskej Bystrice so skromným želaním posunúť svoj najlepší tohtoročný výkon nad 220 a ak sa pritrafí, vylepšiť tri roky starý osobný rekord 224. Keď na prvý pokus zdolal 220, roztlieskal prítomných, keď skočil na druhý pokus 225, už si vyslúžil väčšie ovácie, nasledovalo štýlových 228 – splnený limit na ME v Helsinkách a tiež „béčkový“ na olympiádu. To už skákal akoby v tranze a spolu s ním aj celá hala. Tých 231 bolo už len krásnym vyústením symbiózy fanúšik – výškar, ktorej výsledkom je aj olympijská definitíva.
„Ešte som nebol v Londýne a ísť tam prvý raz na olympiádu nie je zlé. Asi som si to dnes zaslúžil,“ prehodil šťastný Lučenčan.
Pokúšal sa aj o 233 cm, veď mu išlo o víťazstvo v pretekoch a tiež o slovenský rekord. Nedal to, ale veľa mu najmä v prvom pokuse nechýbalo. Napokon skončil tretí za hviezdami svetovej výšky Rusom Uchovom (233) a Američanom Williamsom (231). ,,Už to nešlo, chýbali mi sily. V hale som predtým reálne dúfal v 226 cm, ale že si trikrát na jedných pretekoch vylepším osobný rekord, to je šialené, ale ako vidno, možné," uviedol 27-ročný Lučenčan, študujúci v Brne.
Na VÚT si v odbore informatika stihol dokončiť bakalára, ale na inžiniera mu ešte čosi chýba. „Škola asi pôjde bokom. Treba spraviť diplomovku a štátnice, ale teraz asi na to nebude čas. Najbližšie by som mal ísť na Brniansku latku, ktorá bude 14. februára. Pôvodne som sa obával, či ma tam vôbec vezmú, ale teraz sa budem možno obzerať po niečom lepšom,“ podotkol s úsmevom Kabelka.
Dvestotridsať centimetrov je v mužskej výške hranica, ktorá oddeľuje elitu od tých ostatných. V hale skočil spomedzi Slovákov vyššie iba Róbert Ruffíni, a to ešte v rokoch 1988 a 1990.
„Práve ste videli zrod ďalšieho slovenského mena pre svetovú atletiku,“ hrdo oznamoval divákom Alfons Juck, manažér a tiež hlavný moderátor mítingu Europa SC High Jump. „Kabelka obsadil v skvelej konkurencii tretie miesto a to sme tu v podaní slovenského výškara ešte nemali. Aj jeho zásluhou sme nepodliezli latku našej kvality,“ sumarizoval Juck po 19. ročníku tradičného skokanského podujatia.
** Zmenil všetko, aj hudbu**
Zmenil som všetko – od hudby, cez trénera, tenisiek, tretier, oblečenia, úplne všetko. A forma? Tá prišla sama. To je stručné vyznanie Michala Kabelku, piateho slovenského atléta so splneným A-limitom na OH v Londýne. Ako to myslel s tou hudbou? „V Banskej Bystrici som skákal na Disco Boys a skladbu For You, predtým to bol Bryan Adam a Summer of 69, ale aj v tom som asi potreboval zmenu,“ zasmial sa výškar Spartaka Dubnica. Konkrétnymi osobami, ktoré sa starajú o Kabelkov výškarský prerod, sú Stanislav Joukal a Roman Novotný. Ten prvý je tréner výšky, druhý má na starosti fyzickú prípravu. Veľký podiel majú aj rodičia, ktorí ho finančne podporujú. ,, Zmena sa často nedostaví hneď alebo sa prejaví zle, niekedy padne aj výkonnosť. Na mne sa konečne prejavila pozitívne," vravel Kabelka.