Oveľa lepšie som sa vďaka tomu ale necítila, keď sme napokon prehrali s Jekaterinburgom. Našťastie, nemala som veľmi čas sa tým trápiť, pretože hneď náš nasledujúci zápas v ruskej lige sme hrali zasa proti nim.
Po Pohári som ale najprv cestovala do Paríža. Môj kolega, hlavný tréner Spartaka László Rátgéber, viedol v Zápase hviezd Európskej ligy výber hráčok sveta proti najlepším Európankám. Cestovala som spolu so Sylviou Fowlesovou, olympijskou víťazkou z Pekingu. Zabavili sme sa dobre, ja najviac na tom, ako si Sylvia počas zápasu zasmečovala. Francúzska federácia zorganizovala parádnu šou, nachystali množstvo interaktívnych atrakcií pre divákov, aby ich vtiahli do zápasu.
V Paríži som ostala len krátko, na dvadsaťštyri hodín. Zase sme sa museli ísť pripravovať na ten Jekaterinburg. Nielenže sme zase prehrali, ale aj sme stratili pozíciu prvého nasadeného a výhodu domácej palubovky, pretože sme prehrali o viac ako päť bodov. O šesť, konečné skóre bolo 76:70. Ďalšie dva dni sme netrénovali, a až vtedy som si uvedomila, ako strašne si potrebujem oddýchnuť.
Kým som mala voľno, stačila som si aspoň skajpovať s pár hráčkami zo slovenskej reprezentácie. Chcela som zistiť, ako sa zotavila Broňa Borovičková, ktorá mala naposledy vysoké horúčky a Ivana Jalčová. Jalči išla nedávno na operáciu kolena, rovnako ako jej spoluhráčka z Košíc Anka (Jurčenková). Obidve sa zotavujú veľmi dobre a mali by byť pripravené, keď v máji začneme prípravu na majstrovstvá Európy.
Vo štvrtok som sa chystala z Vidného, kde má sídlo Spartak, skočiť do mesta – do Moskvy. Chcela som si pozrieť, ako hrá tím Naty (Hejkovej), Dynamo, v play off. Po zápase sme si naplánovali, že si preberieme, ako sa nám darí robota s reprezentáciou. Je SKVELÉ, že Nata mi odborne pomáha.
Dnes si ale najviac želám, aby sa všetci do Eurobasketu 2009 stačili vyliečiť, nech môžu hrať za Slovensko. To najlepšie nás ešte len čaká!