Záver roka vám priniesol prvú trofej v drese nového zamestnávateľa. Ako veľmi si ceníte Ruský pohár?
Zaradil by som ho na druhé miesto vo svojej osobnej zbierke. Najcennejším stále zostáva triumf v Lige majstrov spred štyroch rokov vo farbách nemeckého Friedrichshafenu.
Aké boli oslavy? Nechýbala pri nich ani ruská vodka?
Finálový zápas sme hrali až o ôsmej večer. Po poslednej lopte a ceremónii sme prišli do hotela, kde sme mali slávnostnú večeru. Ráno o štvrtej sme už odlietali späť do Novosibirska. Po ceste sme popíjali, debatovali, na palube vládla skvelá nálada. Leteli sme však cez Moskvu, kde sme dlho čakali na ďalší let, a tak sme prišli domov až okolo piatej hodiny podvečer. Na letisku nás už čakali fanúšikovia a televízne štáby. Bolo to dosť hektické.
Rusko je už piatou krajinou, v ktorej pôsobíte. Ako ste si zvykli na tunajší život?
Udomácnil som sa celkom dobre. Aj keď Sibír je trochu drsný, keďže je tu dosť chladno. Ľudia sú však veľmi prijemní a pomaly si začínam tykať aj s ruštinou.
Čomu ste sa prispôsobovali najťažšie?
Pred príchodom som odvšadiaľ počúval o tom, že Rusko je úplne inou krajinou ako všetky ostatné. Niečo pravdy na tom bude. Je tu viacero vecí, nad ktorými len krútim hlavou, ale nezostáva mi nič iné, len sa cez to prehrýzť. Napríklad, nikto neberie ohľad na to, aké časové posuny musíme prekonávať, koľko sa nacestujeme. Keďže hráme aj v Lige majstrov, tak za niektorými súpermi letíme aj cez šesť hodín. Fanúšikov aj predstaviteľov klubu však zaujíma len jedno: aby sme zakaždým zvíťazili.
Ako ste si zvykli v samotnom Novosibirsku, treťom najväčšom meste Ruska?
Je strašne špinavé, jazdí tu veľa áut a charakteristický je preň aj smog. Centrum je však pekné, na ruské pomery moderné. Cudzinci, Američania či Kanaďania, nemajú problém sa tu usadiť. Okrajové časti sú však na tom omnoho horšie, vládne tu chudoba.
Ako si žijete? Klub vám zabezpečil byt či dom?
Platia mi taký menši dvojizbový byt, ale väčšinu času trávime aj tak na báze. Tá sa nachádza v lese, päť kilometrov za mestom.
Nemali ste s tým problém?
Nič iné, ako sa s tým vysporiadať, mi ani nezostávalo (smiech). Bázu zažívam po prvý raz v živote, je to pre mňa niečo netradičné. Zatvoria nás všetkých do areálu, kde trénujeme a nikam inam nemôžeme chodiť. O pol jedenástej nám dokonca vypnú internet. Navyše, nemôžem si dať ani len pivo. Ak by ma prichytili, asi by ma na mieste vyhodili z klubu. Pre cudzinca je to vcelku drsné, ale v Rusku je to bežná vec.
Do akého klubu ste prišli? Ste v Novosibirsku jediným legionárom?
Nie. Za spoluhráčov mám Kubánca Michaela Sáncheza Božuleva a Američana Ryana Millara, ktorý je olympijským víťazom. S ním bývam aj na izbe, čo mi celkom vyhovuje, keďže si pri ňom môžem zlepšiť angličtinu.
Aké sú ciele klubu?
Len tie najvyššie. Ale vedenie na nás nevyvíja taký tlak, aký zažívajú hráči v niektorých ďalších družstvách. Tam príde majiteľ, povie, že ak mužstvo nevyhrá pohár a nezíska titul, všetkých povyhadzuje. My sme mali za cieľ dostať sa do Final Four Ruského pohára, ktorý sme napokon vyhrali. Chceli by sme postúpiť aj zo základnej skupiny Ligy majstrov a dotiahnuť to čo najďalej v ruskej lige.
Lokomotiv sponzorujú ruské železnice. Cestujete na zápasy občas aj vlakom?
To veru nie (smiech). Ak by sme sa o to chceli pokúsiť, museli by sme mať vo vlaku aj telocvičnu s posilňovňou, keďže prekonávame obrovské vzdialenosti.
Pred časom ste vyhlásili, že miestna superliga je najkvalitnejšou na svete. Stojíte si stále za tým?
Určite. O tom sa môžem porozprávať s kýmkoľvek. Ruská liga je po fyzickej aj psychickej stránke najťažšia. Je tu veľmi veľa kvalitných tímov. Tie majú dostatok peňazí na to, aby si kúpili a zaplatili najlepších hráčov sveta. Súťaži pomohlo aj rozšírenie na šestnásť družstiev.
Je aj najlepšie platenou?
Jednoznačne!
Znamená to, že po prechode z poľského Jasztrebia ste si polepšili?
Určite. Napokon, každý si môže domyslieť, kvôli čomu som odišiel tak ďaleko od domova…
Zostáva vám popri volejbale aj čas na relax?
Toho je naozaj veľmi málo. Oddychujem v byte, kde si počas voľných chvíľ periem oblečenie (smiech).
Ako ste strávili vianočné sviatky?
Hral som Ruský pohár, čiže som trénoval od rána do večera.
Nebolo vám smutno bez rodiny?
Určite áno, ale pomohlo mi to, že v Rusku ešte nevládla vianočná atmosféra. Rusi totiž oslavujú tieto sviatky až po Novom roku, a tak to všetko prichádza do miest a televízií neskôr ako na Slovensku. Bol som preto zatvorený v hale, a tak mi vianočné sviatky výraznejšie nechýbali.
Pre slovenský volejbal bol uplynulý rok najúspešnejším v histórii. Ako by ste ho zhodnotili?
Dosiahli sme skvelé výsledky. Vyhrali sme druhýkrát Európsku ligu, na majstrovstvách Európy, kde bola nesmierne silná konkurencia, sme obsadili výborné piate miesto. Môžeme byť teda nadmieru spokojní.
Nekazí trochu dojem neúspech v kvalifikácii Svetovej ligy?
Ten nás stále mrzí. Boli sme veľmi blízko k postupu, ale v Kanade sme nezvládli druhý zápas. Pre mňa to bolo obrovské sklamanie, chcel som sa totiž posunúť ďalej a splniť si tak svoj veľký sen. Taký je však šport, v ktorom treba aj rešpektovať kvality súpera, ktorý chce tiež vyhrať.
V tomto roku čaká na Slovákov vrchol v máji, keď sa v Sofii uskutoční olympijská kvalifikácia. Trúfate si prebojovať sa do Londýna?
Olympiáda je pre každého športovca obrovským snom. Je len na nás, či ho premeníme v realitu. Aj keď treba povedať, že v Bulharsku nás budú čakať nesmierne nároční súperi. Nikde však nie je napísané, že nemôžeme prekvapiť. Budeme hrať bez tlaku, čo môže byť našou výhodou. Naopak, pod psychickým vypätím budú domáci či Taliani, od ktorých sa postup očakáva.
Vizitka Lukáša Diviša st.
Žilinský rodák dosiahol už v 25 rokoch (narodil sa 20. februára 1986) viacero cenných úspechov. Pochváliť sa môže parádnou bilanciou, pretože všade, kam prišiel, získal titul. Z toho premiérového sa tešil v Česku v drese Brna (2004). Ďalšie tri vybojoval už ako hráč nemeckého Friedrichshafenu (2007, 2008, 2009), s ktorým vyhral aj prestížnu Ligu majstrov. Navyše, na turnaji Final Four ho vyhlásili za najlepšieho prihrávajúceho smečiara. Viac ako dvojmetrovému volejbalistovi s prezývkou Divoch sa darilo aj minulý rok v Turecku, kde s Fenerbahce Istanbul tiež triumfoval v najvyššej súťaži. Do Ruska odišiel z poľského Jastrzebia. Slovenskej reprezentácii pomohol v uplynulom roku k piatemu miestu na európskom šampionáte aj víťazstvu v Európskej lige.