O to silnejšie naňho zapôsobila. Povedal len niekoľko viet, ale vlastne nemusel povedať ani slovo. Jeho nekonečný úsmev a iskriace oči hovorili za všetko. Tento chlap by mal dostať špeciálnu cenu za najúprimnejšiu radosť z olympijskej medaily. Hoci bola iba bronzová.
Čo ste prežívali, keď vám ju vešali na krk?
Snažil som sa brať to s rezervou, ale aj tak som veľmi dojatý. Medaila je medaila. Je úžasná (spokojne ju pohladí na hrudi).
Mali ste trému vyjsť na pódium pred toľkými ľuďmi?
Nie, veď už nebolo o čo bojovať. Videl som aj slovenské zástavy, bolo to super.
Zahryzli ste sa už do medaily?
Áno, je celkom tvrdá a ťažká.
Keď zahlásili vaše meno, vystúpili ste na stupeň víťazov, zodvihli ruky. Aké to bolo?
Pripadal som si… Proste strašne šťastný. Dnes som mal naozaj šťastný deň. Mojím cieľom bol výsledok do desiateho miesta. Medaila bola iba sen.
Komu ju venujete?
Predovšetkým rodičom, manželke. Všetkým z realizačného tímu, každému, kto mi pomáhal alebo doma držal palce. Všetkým ďakujem.
Čo vám do telefónu povedali najbližší?
Manželka Janka sa veľmi tešila. A rodičia vraveli, že sa už začali oslavy, prišli všetci z rodiny, známi, susedia. Ešte sú určite hore, pozerali prenos z ceremoniálu. Sú šťastní.
Nemáte chuť sadnúť na lietadlo a ísť domov za nimi?
Verte, že mám, ale tých pár dní tu už vydržím, odbehnem štafetu.
Čo ste stihli od konca pretekov po odovzdávanie medailí?
Veľa toho nebolo, len rozhovory a prípravu na ceremoniál. Nič zvláštne. Nestihol som sa ani najesť, takže som ešte aj hladný.
Rátate so záujmom, ktorý vás čaká po návrate na Slovensko?
Možno to bude ešte ťažšie ako tieto preteky, ale hádam to zvládnem.
Ako sa vám bude zaspávať?
(ešte väčší úsmev než dosiaľ) Ja asi ani nezaspím. Pomaly mi dochádza, čo som dosiahol. Je to veľký úspech. Najšťastnejší deň v mojom živote.