Čo sa odohráva vo vašom vnútri?
Je to pre mňa veľký deň. Dokázal som to! Prežíval som to už na trati, v poslednom kole, keď som sa spúšťal do posledného zjazdu. Obzrel som sa za seba a videl som, že za mnou nie je nik. Že mám náskok a nikto ma nemôže ohroziť. Že to mám na sto percent.
Dvakrát ste na tejto olympiáde o vlások prišli o medailu. Verili ste, že ju napokon predsa získate?
Každé preteky sú iné, nevedel som, či ju získam. Medaila bola iba vo sne. Sú tu pretekári, ktorí sú oveľa lepší ako ja, najmä po bežeckej stránke. Ale dnes mi to naozaj vyšlo. Zdolal som ich takmer všetkých, aj Björndalena. Všetky detaily, ktoré sú potrebné k úspechu, klapli na sto percent, zapadli do seba, ako mali. Všetko mi sadlo v jeden deň.
Na čo ste sa v pretekoch sústredili?
Snažil som sa zostreliť všetkých dvadsať terčov, lebo som vedel, že každá chybná rana ma môže odsunúť dozadu na nemedailové pozície. Streľba mi vyšla na sto percent, bola excelentná. A mal som skvele pripravené lyže, musím pochváliť servismanov.
Na poslednej streleckej položke ste mali dve možnosti – páliť na istotu alebo riskovať. Vybrali ste si druhú možnosť. Prečo?
Vedel som, že aj keď budem strieľať presne ale pomaly, na medailu to stačiť nebude. Musel som strieľať rýchlo. Keď ste na jednej položke pomalší o päť sekúnd, na štyroch je to dokopy dvadsať a už vás to odsunie dozadu.
Posledný výstrel býva často pre biatlonistov problémom. Ako ste ho zvládli?
(so smiechom) Muška šla do čierneho, stlačil som spúšť a spadlo to. Nerozmýšľal som nad tým, či je to prvá alebo posledná rana. Či je rozhodujúca alebo nie. Až potom, keď som si dával pušku na chrbát a zbadal som, že štyria pretekári predo mnou nechali každý nejaké nezostrelené terče, vedel som, že môžem ísť na medailu.
Komu venujete medailu?
Predovšetkým rodine, manželke, rodičom, servismanom a všetkým, ktorí mi držali palce.