„Jasné, každá prehra mrzí. Ak by som cítil, že mám zápas v rukách, škrelo by ma to viac. Kubánec bol lepší.“
Estradu nepoznal. „Zápasil vlani na majstrovstvách sveta, aj som ho videl, ale na žinenke sme sa stretli prvý raz.“ V postoji sme boli vyrovnaní, tam nik z nás body nezískal, v zápase na zemi sa akcie a body podarili iba jemu. Súboj mi nevyšiel, súper bol na tom lepšie." Pravda, iba v prvom zápase, z ďalších bojov vypadol aj on. „Samozrejme, sledoval som jeho pokračovanie v turnaji a fandil mu, veď ma mohol potiahnuť do opráv.“ So strieborným medailistom z Atén Švédom Abrahamianom si však Kubánec Estrada neporadil.
Bátky si teda svoje olympijské maximum, desiate miesto spred štyroch rokov, nezlepšil. Stáva sa bronzovému zo svetového šampionátu 2003 často, že končí už v prvom kole? „Občas určite. Nie vždy máte deň, nie vždy máte zdolateľného súpera. Škoda, že sa pravidlá a systém turnaja mení. V Aténach sme zápasili v trojčlenných skupinách, čo nám zaručilo minimálne dva zápasy. A šancu chybu napraviť.“
Do odchodu má Attila ešte niekoľko dní. „Asi sa pôjdem pozrieť ako strieľa Jozef Gönci, ukáže na kamaráta, ktorý sedí vedľa. "Chce medailu, môže vám to potvrdiť,“ pokývne na vedľa sediaceho slovenského strelca.
Nepotvrdí. Jozef Gönci o medaile mlčí ako hrob. Ale my o tom vieme svoje.
