Prečo ste opäť dopovali?
Jednoznačne zle položená otázka. Čo som sa v médiách o sebe dočítal… Nesúhlasím s tým. V ostatných dvoch rokoch sa venujem atletike možno len na päťdesiat percent. Môj pohľad na to, čo sa stalo je úplne iný.
Aký?
Momentálne nemám nič, čo by som položil na stôl, žiadny dôkaz. Tvrdím však, že som látku neužil vedome. Jediné racionálne vysvetlenie je, že jeden zo suplementov výživy, ktoré som užíval, mohol byť kontaminovaný zakázanou látkou. Teraz zisťujem, či by niekto za normálne ceny vysondoval, ktorý to mohol byť. Je to otázka mesiaca, možno dlhšej doby. Zaujíma ma to a cítim, že mám čo vysvetľovať. Ale nie som si istý, či mi niekto uverí.
Laboratórne skúmanie ukázalo pozitívny výsledok. Verdikt je jasný.
Jeden z problémov antidopingového hnutia je, že pozitívny výsledok sa automaticky považuje za úmyselné a vedomé užívanie dopingu. Pritom možností je veľa. Ale športovec je ihneď odsúdený. Všetci sa pozerajú cez optiku tabliet a injekčných striekačiek. Podľa mňa je oveľa horší pouličný doping napríklad vo fitnescentrách. Tam sú absolútni magori , ktorí užívajú prostriedky z čierneho trhu. Vrchlový šport je len špička ľadovca. Som presvedčený, že veľké percento prichytených športovcov nechcelo podvádzať.
Máte prehľad o doplnkoch výživy, ktoré ste brali?
Samozrejme. Všetko mám zaznamenané v tréningovom denníku. Brať vedome stanozolol v mojom veku a športovej úrovni je absolútna blbosť. Chceme mať s manželkou druhé dieťa, chcem mať zdravú rodinu. Keď o sebe čítam, som naštvaný, lebo vyzerám ako nejaký narkoman.
Verejnosť však vníma, že sa vám to stalo druhýkrát. Vrcholový športovec, ktorý už raz chyboval, by si mal dávať obrovský pozor, čo dodáva svojmu telu.
Doplnkov výživy je množstvo. Na listine zakázaných látok je asi štyritisíc. Vy ich môžete pokojne brať, ja nie. Často sú to smiešne veci. Pri mojom prvom prípade, som sa prvýkrát dopočul o názve látky, až keď mi ju našli. Zároveň s absolútnou pokorou priznávam, že som v týchto veciach lajdák. Niekto iný si dáva všetko kontrolovať, nakupuje len certifikované výrobky. Iný skúša lacnejšie z Česka či Poľska?
Prečo?
Rozmyslíte si, či dáte dvetisíc eur alebo dvadsať. Ostatné dva roky som nedostal na prípravu ani cent. Robil som to ako koníček a sponzoroval to z rodinného rozpočtu.
Potom si musíte byť vedomý, že u lacnejších a necertifikovaných preparátov je oveľa väčšia pravedepodobnosť, že sú kontaminované zakázanou látkou.
Nakupoval som aj s ohľadom na cenu. Nepreveroval som to, lebo by šlo o neúmerné sumy.
Ale tým pádom ste išli vedome do rizika.
Nemyslím. Pozrime sa na veci reálne. Atletika nemá financie, aby všetko fungovalo špičkovo. Vo futbalovej Barcelone majú asi oveľa prepracovanejší systém, lebo majú neomedzený rozpočet. Ja som fungoval na takmer amatérskej báze a investoval som do prípravkov asi dvesto eur. Jasné, že je to chyba.
Akým spôsobom ste sa dostávali k doplnkom výživy. Cez internet či odporúčania známych?
Stále inak. Na mítingoch, na sústredeniach sa bavíme – čo je nové, zožeň mi to, pošli. Človek si uvedomuje, že je na hrane. Aj pri šoférovaní občas prekročíme rýchlosť nevedome. Aj keby ma teraz oslobodili a dovolili ďalej športovať, nedal by som si všetko kontrolovať. Ani túto vineu.
Ale profesionálny športovec by mal byť zodpovedný.
Súhlasím. Ale ja už nie som profesionálny športovec. A ani som nebol. Ostatných päť rokov robím atletiku pre radosť. Nemám pocit, že som profesionál. Podobne sa venujem tenisu, či teraz pitiu kávy.
Európsky šampionát je záležitosťou profesionálov. Prečo ste sa potom snažili dostať sa do Barcelony?
Lebo je to môj koníček. Atletike sa venujem od štrnástich rokov. Keď prišla rodina, prišli iné priority. Atletiku robím amatérsky, pričom som urobil aj dosť chýb. Medzi profesionálmi sa len hovorí, že bojujú proti dopingu. Konkrétne činy sa nediali. Občas nám dali do rúk leták…
Nekonzultovali ste nové prípravky ani s doktorom?
Nie. Už dávnejšie som bol v kontakte s jedným biochemikom, ktorý spolupracoval aj s hráčmi z NHL a na Slovensku je vraj známy. Ale vyzeralo to asi tak, že on sa pýtal mňa, či neviem, čo je na trhu nové. V tejto oblasti vládne čistý amaterizmus.
Aká bola vaša prvá reakcia po oznámení druhej pozitívnej vzorky?
Neveril som tomu. Asi dva týždne som veril, že zazvoní telefón a oznámia mi, že sa stala chyba. Požiadal som o B-vzorku, stratil som sedemsto eur. Ale vedel som, že ide o rovnakú vzorku moču a nič prevratné sa nestane. Ale aspoň som sa dozvedel, že namerané množstvo bolo minimálne. Sú prípady slávnych atlétov, ktorí mali päťsto až tisícnásobné množstvo. Aj to poukazuje na to, že som to mal z doplnkových preparátov.
Dostali ste doživotný dištanc, ktorý sa zároveň vzťahuje i na trénerskú činnosť.
Presne toto ma zaujíma. Aj teraz sa venujem pár nadšencom, pomáham im radami, pracujeme na technike. Môj sedemročný syn sa rozhodol byť guliarom. Znamená to, že s ním nebudem môcť ísť ani na preteky?
Vás prípad sa odohral tesne pred majstrovstvami Európy. Zamýšľali ste sa, aký tieň to vrhlo na slovenských atlétov?
Ja som takto vôbec neuvažoval. Nič nebolo načasované, nikomu som nechcel ublížiť. Stanozolol sa užíva v mimosúťažnom období na jeseň sto dní v kuse. Potom ešte treba pár dní na vyčistenie. A nie v júli, tesne pred šampionátom…
Tak inak, máte pocit, že ste poškodili meno slovenskej atletiky?
Dúfam, že nie. Ja sa chcem o tomto prípade rozprávať. Nepáči sa mi systém kontroly. Prečo kontrolujú len športovcov a napríklad umelcov nie? Všetko je postavené na tom, že športovci sú vzory pre mládež. Podľa mňa sú umelci oveľa väčšie vzory. Doma som mal na stene plagát Micka Jaggera z Rolling Stones. Ten vyhlásil, že bez kokaínu by nezložil ani notu. Rad radom sa všetci priznávajú a my ich ešte ľutujeme, že akí sú chudáci. Drogy sú pre mládež oveľa závažnejším problémom. Ak športovec dopuje, neznamená to, že po skončení kariéry bude z neho feťák.
Ozval sa vám niekto zo slovenskej atletickej rodiny, aby vás podržal a podporil?
Nie. Mali sme kúpené letenky do Barcelony a nechceli sme, aby prepadli, tak sme tam šli. Celý čas som bol s našimi reprezentantami, ale nemali sme veľa času na riešenie tejto udalosti. Bývali sme aj v rovnakom hoteli. Nemal som pocit, že by sa niekto ku mne správal inak ako doteraz. Nevnímal som žiadnu nevraživosť. Na druhej strane, nepociťujem potrebu útechy alebo ľútosti.
Predstavte si, že ste na mieste obyčajného športového fanúšika. Dozviete sa, že atlét, ktorého švagor je už za doping v dištanci opäť dopoval. Verili by ste jeho obhajobe, že je nevinný?
Minimálne by som mu dal šancu obhájiť sa.
Čím by vás presvedčil?
Argumentmi, dôkazmi…
Ale vy nemáte žiadne.
Dnes ani zajtra sa nič nekončí. Každopádne viem, že dôvera je naštrbená, respektíve minimálna. Ale áno, máte pravdu, niekomu takému by som neveril.
Je profesionálny šport čistý?
Samozrejme, že nie je. Ale nemám rád ani opačný názor, že je len špinavý. Rekord a medailu urobíte len z talentu a poctivého tréningu. Mám doma knihu z roku 1926, v ktorej vtedajší odborníci tvrdia, že aktuálne dosiahnuté výkony sú maximom, čo môžu ľudia dosiahnuť. Najlepší výkon vo vrhu guľou bol vtedy 18,50 m. Dnes je to smiešny dorastenecký výkon. V atletike je všetko merateľné. A pre mňa je fascinujúce zistiť, kde sú ľudské hranice. Ja som ich nikdy nenašiel. Ak by som dal atletike všetko, mohol som hádzať o meter ďalej. Ale to je môj problém. Chcem tým povedať jedno – výkon športovca nepochádza z dopingu. Farmakológia čiastočne pomôže, ale nie je základom. Niekto berie viagru, lebo mu pomáha. Iný pije kávu, lebo ho ráno naštartuje. Ďalší si dá poldeci, aby striasol nervozitu. Športovci sú jedinou sociologickou skupinou, ktorá má také prísne kritériá a pravidlá. Podľa mňa je to scestné.
Hovoríte, že len športovci sú postihovaní. Aj u nás v redakcii musel každý podpísať, že v práci nebude užívať alkohol. Sú pravidlá, ktoré treba dodržiavať. Bola by podľa vás lepšia anarchia, povolenie dopingu a nech si každý robí čo chce?
Určite nie. Nebol by to správny krok. Ale zlé je, že nie sú odstupňované tresty. Doživotný trest je neprimerane vysoký. Navyše, keď sa týka aj trénerskej činnosti. Pre mňa je oveľa väčší problém ako doping napríklad korupcia vo futbale, úplatky, dohody kvôli tipovaniu. To je totálny podvod. Podľa súčasných pravidiel je však horšia zvýšená hladina zakázanej látky o 2,1 nanogramu. A ja vyzerám ako nejaký Hitler. V žiadnom prípade sa nezastávam ľudí, ktorí užívajú doping. Ale korupcia je horšia.
Každý by mal začať od seba a až potom hodnotiť iných. Na vašom mieste by som si asi netrúfol kritizovať niekoho, kto berie alebo dáva úplatok.
Vychádzam z toho, že všetci sme hriešni. Hoď kameňom, kto nie je. Jednoducho chcem hovoriť o týchto problémoch. Ale táto rovina úvahy ma nenapadla. Možno som trošku pyšný a mal by som nad tým pouvažovať. Ale ja som úmyselne nechcel podvádzať.
Máte pocit, že atléti sú diskriminovaní?
Jednoznačne. Antidopingové hnutie sa sústreďuje na najslabších. Skúste sa zamontovať do hokejovej NHL, tam ich nikto nepustí. Sústredenosť kontrolórov na atletiku a cyklistiku je jasná. Agentúry fungujú na princípe potreby výsledkov. Neverím tomu, že v športoch, v ktorých ide o státisíce eur mesačne nie sú ľudia vystavení riziku nezlepšovať svoj výkon aj zakázaným spôsobom. Ale pre verejnosť sme len my a vzpierači, ktorí nezarobia ani korunu a sú vďační za jedny tepláky, ochotní riskovať tvrdú pečeň a impotenciu. Z toho mi je zle.
Dajme tomu, že sa vám podarí dokázať neúmyselné užitie dopingu a dovolia vám vykonávať trénerskú prácu. Uveria vám zverenci, keď im poviete, aby nebrali doping?
Keď chce byť niekto najlepší, vyhrať olympiádu, musí poriadne trénovať, makať na technike. Podporné prostriedky nemusí so mnou ani riešiť. Môžem ich varovať, aby sa niečomu vyhli. Aby neboli takí lajdáci ako ja. Mne nikdy tréner neporadil, aby som užíval zakázané látky.
Odprisaháte, že ste nikdy v kariére nezobrali nič zakázané?
Mám zásady a neprisahám. Ale nehľadajte za tým hneď anaboliká. Od 25 rokov som zjedol milión pikslí aminokyselín a proteínov, ale že by som pátral po čiernom trhu, to nie. Pokušenie je obrovské. Vrcholový šport sa robí na hrane. Ale nikdy som sa nechodil schovávať na dlhé sústredenia na Nový Zéland. Pri mojom prvom náleze na mítingu v Madride boli určení na dopingovú kontrolu prví traja. Ja som skončil štvrtý. Lenže jeden slávny guliar, ktorý obsadil tretie miesto, zrazu nenastúpil na šiesty pokus a zmizol zo štadióna. Absolútne bez problémov som sa išiel vyčúrať ja. Tak buď som naozaj magor alebo by som sa tiež vyhol kontrole. Špinavú vzorku by som vedome nedal ani náhodou.
Ste podnikateľ. Budete dôveryhodným obchodným partnerom pre druhú stranu, keď vie, že v športe ste dvakrát podvádzali?
Je tu manželka Michaela, opýtajte sa jej, aký som podvodník.
Čiže ešte ste sa nestretli s negatívnymi reakciami od obyčajných ľudí?
Zaujímavé je, že okrem novinárov ma všetci potľapkávajú po pleci a sú väčší kamoši ako doteraz. A možno to len na chvíľku hrajú…
Ako sa zmenil váš život po druhom dopingu?
Nijako. Mám pocit, že to už trošku preháňate. S atletikou by som tak či tak skončil.
Predsa len, nechceli ste uzavrieť kariéru iným spôsobom?
Nerozmýšľal som nad tým. Nie som olympijský víťaz, aby som sa lúčil pred plnými tribúnami. Cítil by som sa trápne. Za mnou nie sú žiadne veľké úspechy, ani príbehy šampióna. Takéto bububu sa mi zdá až nemiestne.