Cez víkend ešte v pozícii diváka a budúci týždeň priamo na trati v rámci oficiálnych testov v sérii GP2, dlhoročného sprievodného podujatia najprestížnejšej formulovej kategórie. Čo stihol zistiť o atraktívnej trati po jazdách v simulátore? Prinášame vám jeho postrehy pred vyvrcholením sezóny v metropole Spojených arabských emirátov.
Abú Dhabí sľubuje na elektrizujúcej trati a výnimočnej atmosfére krásne finále ročníka. Trať je dlhá 5,554 km a je vypísaných 55 kôl, čo je dovedna 305,355 km. Špecifikom pretekov je, že štartujú za súmraku o 17.00 miestneho času (14.00 SEČ) a postupne sa bude stmievať. Tento fakt je veľkou výzvou pre pretekárov, aj keď sú na umelé osvetlenie už zvyknutí okrem Emirátov aj zo Singapuru. Mňa čaká pri testoch GP2 premiéra aj z tohto pohľadu, pretože budeme testovať celý deň. Bude to veľmi užitočná skúsenosť, na ktorú som veľmi zvedavý.
Zaujímavosťou Emirátov je, že sú tu zakázané reklamy na alkohol, zmení sa tak oblepenia Williamsu, McLarenu či Force Indie a na stupňoch víťazov sa bude triumf oslavovať namiesto šampanského miestnym nealkoholickým nápojom.
Aj keď je už rozhodnuté o prvej trojke, lákadlom je fínsky súboj o celkovú štvrtú pozíciu. Valtteri Bottas z Williamsu má o jediný bod viac ako jazdec Ferrari Kimi Räikkönen.
Okruh ponúka z prevažnej časti pomalé a stredne rýchle zákruty, taktiež niekoľko dlhších roviniek. Najdlhšia je po 7. zákrute, kde je aj prvá DRS zóna, druhú nájdeme po deviatej zákrute.
Po štarte sa dostávame na ľavotočivú zákrutu, ktorou prechádzame na 3. prevodovom stupni. Ide o pekné miesto, ktoré nás privedie do esíčka. Tvorí ho druhá ľavá a tretia pravá zákruta. Monopost sa tu pri vysokej rýchlosti dosť ťažko ovláda, keďže nastavenie auta je prispôsobené zákrutám, napriek rovinkám je tu vysoká miera prítlaku.
Po kombinácii zákrut prichádzame do prvej pomalej, veľmi technickej a ťažkej pasáže. Ide o striedavé pravouhlé zákruty, pri ktorých sa využívajú obrubníky, brzdí sa z uhla. Aj pri tréningu v simulátore som zistil, že sa tu dá urobiť mnoho chýb. Takmer každoročne tu vznikajú aj kontakty medzi jazdcami, a to najmä v prvom kole po štarte. Je to jedno z prvých miest vhodných na predbiehanie. Jeho súčasťou je aj netradičný, veľmi pomalý „vracák“ na ľavú stranu. Veľmi ťažko sa doň správne vchádza, kľúčové je mať dobrú trakciu pri výjazde na dlhú rovinku. Monopost z pravotočivej zákruty pred touto pasážou vychádza pomalou rýchlosťou. V takejto situácii sa je náročné udržať monopost na trati. Stratiť sa dá veľa času iba posunutím brzdného bodu o meter alebo zvolením nesprávneho brzdného tlaku.
Prichádzame na najdlhšiu rovinku okruhu. Jej dĺžka je 1200 m, približne 14 sekúnd sa ide na plný plyn, a do ľavotočivej zákruty sa brzdí prudko z 340 km/h na 60 km/h. Ide o prvú ťažšiu previerku pre brzdy, preťaženie dosahuje hodnotu vyše 5 G. Využívajú sa tu obrubníky, zadná časť monopostu je náchylná správať sa nervózne a taktiež je tu veľmi dôležitý výjazd. Úlohou inžinierov a technikov je poskytnúť jazdcom čo najväčšiu stabilitu pri zmenách smeru.
Dostávame sa na ďalšiu dlhšiu rovinku, na jej konci sa brzdí do pravouhlej pravotočivej zákruty č. 11. Trať je na tomto mieste neštandardne klopená s pomerne plochými obrubníkmi. Brzdy dostávajú zabrať, dôležitý je mechanický grip. Po tomto úseku so zákrutami ľavá-pravá-ľavá nasleduje dôležitý výjazd, najviac si odnesú zadné pneumatiky. Do pravouhlej ľavotočivej zákruty sa vchádza rýchlosťou okolo 100 km/h.
Čaká nás kratšia rovinka s dvomi pravotočivými zákrutami, ktoré sa idú na plný plyn. Za vrcholom druhej sa so stále zahnutým volantom začína prudko brzdiť. Pre jazdcov je to veľká výzva, je veľmi ťažké udržať tu správnu stopu a prinútiť auto správne zabrzdiť.
Pravotočivá zákruta s dôležitým mechanickým gripom nás zavedie popod hotel. Je to pomalá pasáž, trochu negatívne klopená s využitím obrubníkov. Pri nasledujúcej ľavotočivej zákrute je výjazd veľmi blízko k zvodidlám, v televíznych záberoch to vyzerá tak, že ich jazdci takmer „bozkávajú“. Táto časť trochu pripomína mestskú trať.
Prišli sme k posledným dvom pravotočivým zákrutám. Prvá je najrýchlejšia z poslednej časti trate, začína sa prejavovať aj aerodynamika. Posledná má širší nájazd na začiatku. Následný výjazd na cieľovú rovinku je veľmi dôležitý pre získanie čo najlepších pozícií.
Špecifikom okruhu je nafúkaný piesok z púšte. Každým kolom sa však v tomto ohľade situácia zlepšuje a jazdcov by tento fakt nemal príliš ovplyvniť. Inak je asfalt veľmi jemný a hladký, bez hrboľov.
Pirelli prináša supermäkké a mäkké pneumatiky. Je za tým aj taktika z pohľadu času štartu. Po západe slnka totiž trať postupne chladne, čo spôsobuje veľký „bolehlav“ pre všetkých inžinierov a mechanikov pri nastavení balansu medzi teplejšou a chladnejšou traťou.
Dlhé rovinky dajú zabrať motoru i turbu, kvôli pomalým zákrutám je pomerne vysoká spotreba paliva. Pri dnešných systémoch rekuperácií je to však dobré, keďže trať ponúka viacero miest, kde sa energia z bŕzd dokáže zrekuperovať a pomôcť spotrebe. Keďže brzdy dostávajú zabrať, využívajú sa veľké otvory na nasávanie vzduchu a chladenie kotúčov brzdového systému.
Som spokojný s testovaním trate Yas Marina na simulátore, strávil som pri ňom dosť času. Myslím si, že z tohto pohľadu prídem novú trať maximálne pripravený. Vyskúšam si veľa nového v neštandardných podmienkach, teším sa na veľa technických pasáži, ktoré sú ako stvorené na kvalitné testovanie širokého spektra možností monopostu. Už sa nemôžem dočkať, kedy vyjdem na trať. Držte mi palce!