Je nadšený. Jeho pološedivá štica je rozstrapatená, no jemu to neprekáža, naplno sa oddáva emóciám.
Podobných scén bolo v ostatných rokoch čoraz menej, až sa takmer úplne vytratili. Keď minulý týždeň nadšene kýval poloprázdnym tribúnam na domácej trati, nedočkal sa veľkých ovácií. Svedčilo to aj o kríze, ktorú slávna značka prežíva. Iba o tri dni neskôr oznámil Luca Di Montezemolo svoj koniec na poste prezidenta Ferrari. Slávnu značku opustí 13. októbra. V rovnaký deň pred šesťdesiatimi rokmi vstúpili na trh v USA vozidlá s logom vzpínajúceho sa koníka.
Predaju športových automobilov z Maranella sa mimoriadne darí, čo sa už nedá povedať o výkonoch monopostov vo formule 1. Aj pridlhé čakanie na úspechy sa podpísalo pod odchod jednej z neodmysliteľných postáv kráľovnej automobilového športu.
"Na poste prezidenta Ferrari som strávil 23 úžasných a nezabudnuteľných rokov. K nim treba prirátať aj obdobie v 70. rokoch po boku Enza Ferrariho. Bolo mi cťou byť lídrom tejto úžasnej spoločnosti,“ lúčil sa na tlačovke.
Príbeh 67-ročného rodáka z Bologne, milovníka talianskeho vidieka a kvalitného vína, je ukážkou veľkej lásky k automobilom, geniálneho organizátorstva a obchodného ducha.
Odvaha vo vysielaní
Luca Cordero Di Montezemolo vyrastal v aristokratickej rodine. Už v detstve sa vyznačoval veľkou zvedavosťou. Vyštudoval právo v Ríme, popri ktorom sa intenzívne zaujímal o motorizmus. V štúdiách pokračoval v New Yorku, no diplom napokon nezískal. Aj kvôli Enzovi Ferrarimu.
Kariéru charizmatického rodáka z Bologne vo Ferrari odštartoval program rádiostanice Chiamate Roma 3131. Diskutovalo sa v ňom o talianskej automobilke a nechýbali ani kritické názory. Montezemolo, vtedy ešte mladý študent, do rádia zatelefonoval.
Vo svojom úprimnom prejave obhajoval pána Enza a prezentoval sa zaujímavými názormi. Zakladateľ značky program počúval a slová mladíka naňho zapôsobili. Poslal mu svoju biografiu s osobným venovaním: "Pre Lucu Montezemola a jeho odvážne slová a skutky.“
Krátko po vysielaní Enzo usúdil, že by takého energického muža ako on potreboval po svojom boku. Montezemolo neváhal a americké štúdium medzinárodného práva prerušil. Sen sa mu splnil, keď mal 26 rokov. Stal sa asistentom slávneho Enza Ferrariho a šéfom motoršportu automobilky. Písal sa rok 1973.
Jeho úloha bola jasná – vrátiť slávnu značku na víťaznú vlnu. Veď vo formule 1 nezískala titul od roku 1964. Podarilo sa mu to angažovaním mladého Rakúšana Nikiho Laudu. V prvej sezóne ešte Ferrari titul ušiel, no v roku 1975 sa už z neho tešilo a spolu s prvenstvom Laudu v šampionáte si zaistilo aj Pohár konštruktérov. A to všetko triumfálnym spôsobom na posvätnej pôde v Monze.
"Bola to veľkolepá korunovácia a splnenie sna. Zlepšovali sme sa každým dňom, večery trávili rozhovormi s jazdcami, inžiniermi a mechanikmi. Tvrdá práca a niekoľko bezsenných nocí nakoniec priniesli svoje ovocie,“ spomínal Montezemolo pre oficiálnu stránku Ferrari.
Stajňa získala veľa nových fanúšikov. Aj v ďalších dvoch sezónach vyhrala Pohár konštruktérov, Lauda pridal druhý titul. Neúnavný Montezemolo si začal hľadať nové výzvy v impériu Fiatu, materskej spoločnosti Ferrari. Z formuly 1 sa stiahol do úzadia, venoval sa športovým i reklamným aktivitám automobilky. A stal sa úspešným biznismenom.
Triumfálny návrat Enzovho obľúbenca
V roku 1988 zavládol v Maranelle smútok. Zomrel Enzo Ferrari a slávna značka sa prepadávala do červených čísel. Medzi Ferrariho potenciálnymi nástupcami figuroval aj Montezemolo. Vrátil sa v roku 1991.
Vtedajší šéf Fiatu Gianni Agnelli ho vymenoval za prezidenta Ferrari a pretekárskeho oddelenia spoločnosti. Rok predtým bol na čele organizačného výboru futbalových majstrovstiev sveta v Taliansku. Na tejto pozícii pracoval pät rokov a ujal sa jej úspešne. Po jeho odchode získala trikrát Pohár konštruktérov a len jeden titul majstra sveta.
Nielenže sa mu podarilo oživiť ducha Ferrari, ale stabilizoval i hospodársku situáciu a prinavrátil úspechy. "Formula 1 si vyžaduje veľké investície. Kto si ich nemôže dovoliť, nech si jazdí v inej sérii,“ tvrdil.
S menami ako Jean Todt, Ross Brawn zažil najslávnejšiu éru v histórii. V kokpite sa spájala najmä s geniálnym Michaelom Schumacherom, ktorý pre stajňu získal päť titulov majstra sveta a podieľal sa aj na šiestich prvenstvách medzi konštruktérmi. V ére po odchode Schumachera sa stal v dramatickej sezóne 2007 šampiónom Kimi Räikkönen. Značka pridala víťazstvo medzi konštruktérmi aj v ďalšej sezóne.
Odvtedy sa netešila z úspechu. Nepomohol jej ani príchod Fernanda Alonsa, ktorého Montezemolo považuje za najlepšieho pretekára na svete. Napriek tomu do popredia vždy staval značku. "Zaujíma ma len Ferrari. Mali sme veľa jazdcov, veľmi kvalitných a potom excelentných. Pretekári však prichádzajú a odchádzajú. Ferrari zostáva,“ vraví.
Ferrari v Amerike? Koniec éry
Snaha o návrat na vrchol si vyžiadala množstvo finančných prostriedkov, výsledky sa napriek tomu nedostavili. "Dlho sme riešili našu situáciu a aj budúcnosť Ferrari. Prišlo k viacerým výmenám názorov, ktoré vyplývali z našej snahy dostať značku tam, kam patrí,“ vyjadril sa riaditeľ Fiatu Sergio Marchionne.
Práve on prevezme v októbri Montezemolov post. Spory medzi týmito dvoma mužmi údajne trvali dlhší čas. Dobrú krv nespravila ani fúzia Fiatu s Chryslerom a plánovaný vstup na burzu. "Ferrari je teraz americké, čo znamená koniec jednej éry,“ komentoval situáciu Montezemolo. V Pohári konštruktérov je Ferrari po výbuchu na domácej trati pred týždňom až na 4. mieste.
Montezemolo, ktorý vo Ferrari zarábal asi 7 miliónov eur ročne, dostane kráľovské odstupné – takmer 27 miliónov eur. "Moje srdce patrí Ferrari. Ďakujem všetkým, ktorí sa pričinili o to, aby sa stalo jednou z najuctievanejších značiek sveta. Táto vášeň len tak nezhasne,“ povedal.
Odchod z Ferrari preňho neznamená odchod do dôchodku. Všetko nasvedčuje tomu, že sa stane riaditeľom leteckej spoločnosti Alitalia. Venuje sa aj charite, podporuje napríklad ľudí postihnutých svalovou dystrofiou.
V Taliansku ho už roky lanária aj do politiky, no úspešne sa jej vyhýba. "Aj ľudia na ulici mi tvrdia, že by som bol dobrým politikom, dokonca predsedom vlády. Ja však chcem spraviť pre budúcnosť niečo pozitívne a cez politiku to nejde,“ uviedol s typickým úsmevom.
Povedali o Montezemolovi
Bernie Ecclestone, šéf F1: „Bude mi chýbať. Jeho odchod je pre mňa ako smrť pána Enza. Luca bol stelesnením Ferrari. Keď vidíte jeho, vidíte Ferrari.“
Niki Lauda, legenda F1: „Je veľká škoda, že končí. Prezidentom Ferrari bol takmer 23 rokov a to vypovedá o všetkom. Zaslúži si obdiv.“
Flavio Briatore, bývalý šéf tímu F1: „Jeho manažérske schopnosti sú úchvatné. Pre Ferrari spravil veľmi veľa, imidž značky je vysoký aj vďaka nemu. V Taliansku bude vždy obľúbený.“