Ako chutí druhé víťazstvo na turnaji v kariére?
Prežívam úžasné pocity. Bolo to asi prvé finále v mojej kariére, ktoré som zvládla herne veľmi dobre, čiže som dokázala hrať svoj nátlakový tenis. Nebola som strnulá.
Prvý set ste vyhrali 6:1, druhý po obrate 7:5. V čom bol rozdiel?
V prvom sete to bolo úžasné. Ukázala som svetový tenis. Súperku som rozbehávala, išla som do toho z forhendu, ale nie bezhlavo. Ten druhý set si veľmi vážim, že som sa neopustila za stavu 1:4. Vtedy mi pomohol aj tréner Peter Miklušičák, ktorý došiel na kurt a upokojil ma. Súperka sa v úvode druhého setu chytila, mala viac času na svoj tenis, lebo ja som sa stiahla. Keď som sa však naspäť nakopla, bolo to dobré.
Aj keď sa skúsená Francúzka vrátila do hry, netrvalo to dlho…
Dôležité bolo vyrovnanie na 4:4, keď som po dlhej výmene zahrala forhend po čiare. Súperka ešte raz išla do vedenia, ale potom som si to uhrala sama. Mám obrovskú radosť.
Aká bola taktika proti bývalej wimbledonskej finalistke?
Tréner mi hovoril, aby som neudierala do loptičky bezhlavo, ale počkala si na príhodnú chvíľu, keď môžem zaútočiť. Vychádzalo to. Hrala som aj veľa do protipohybu súperky, tiež po čiarach a snažila som sa meniť rytmus.
V druhom sete zaujal moment, keď ste počas výmeny predčasne vykríkli povzbudzujúce Pomé!, ale loptička bola ešte v hre. Rozhodkyňa vám vtedy vzala fiftín. Stáva sa vám to často, že neodhadnete situáciu na kurte?
Stalo sa mi to asi tretíkrát v kariére. Bola som asi nervózna, keď som vykríkla, lebo som si myslela, že loptička zostala na páske, ale nakoniec cez ňu prešla.
Zdolali ste v semifinále bývalú svetovú trojku Petrovovú a vo finále desiatku Bartoliovú. Ktorý z tých výkonov bol lepší?
Určite proti Bartoliovej. Petrovová má veľmi ťažké podanie, nie je jednoduché ju brejknúť. Bartoliová hrá inak. Finále bolo určite pre divákov zaujímavejšie a atraktívnejšie.
Dominika Cibulková oslávila triumf jazdou na tobogáne
Čo bolo najťažšie zvládnuť na celom turnaji?
Možno zvrat v tajbrejku v semifinále proti Petrovovej, keď súperka viedla 4:0. Takých momentov však bolo viac. Ak chcete vyhrať celý turnaj, musíte v každom zápase zvládnuť minimálne jeden náročný moment. Práve to ma ako hráčku posúva ďalej.
Nezvažovali ste po Wimbledone, že tvrdé povrchy v Amerike pred olympijskými hrami, ktoré budú znova na wimbledonskej tráve, vynecháte?
Určite som chcela ísť do Ameriky trénovať, ale nakoniec som sa rozhodla aj pre turnaje. Celkové víťazstvo v Carlsbade by som nevymenila za mesačný tréning na tráve, hoci ide o olympiádu.
Teraz sa musíte vrátiť do Európy s časovým rozdielom deväť hodín a odohrať olympijský turnaj na tráve. Ako rýchlo si zvyknete?
Nechcem z toho robiť vedu. Vyhrala som turnaj, veľký turnaj a nabrala som veľa sebavedomia. To mi môže na olympijských hrách, aj keď na inom povrchu a časovom pásme, iba pomôcť.
Aký náročný letecký program na vás čaká v najbližších dňoch?
V pondelok sme hneď leteli na Slovensko a už v stredu cestujem do Londýna na olympijské hry. Nie som najšťastnejšia, že ma čaká taký zhon. Olympiáda je na tráve a s tým sa už nedá nič robiť.
S Danielou Hantuchovou ste odohrali v Carlsbade vo štvorhre dva zápasy. Rezonovala už aj olympijská téma?
Určite. Na štvorhru s Danielou sa veľmi teším a dúfam, že tam niečo uhráme. Aj v Carlsbade nám to spolu celkom išlo, ale dostali sme naozaj kvalitné súperky.
Na olympijskom turnaji vo dvojhre budete medzi 16 nasadenými hráčkami. Je to výhoda?
Aj vo Wimbledone som bola nasadená a skončila som v 1. kole po prehre so Zakopalovou. Dôležitý bude žreb 1. kola. Verím, že sa dobre rozohrám a potom aj dosiahnem nejaký dobrý výsledok.
Čo bude dobrý výsledok na turnaji, ktorý sa hrá raz za štyri roky?
Vyhrať čo najviac zápasov a potvrdiť, že momentálny úspech v Carlsbade nie je náhoda.