Ako ste trávili posledné dni pred odletom do Južnej Ameriky?
Najmä v rodinnom kruhu. No nezanedbával som ani kondičnú prípravu. Aj na Štedrý deň som bol bežkovať na Donovaloch.
Stihli ste osláviť meniny?
Ani veľmi nie, veď nebolo času. Len trošku, doma s rodinkou. Balil som sa. Na veľké oslavy si nepotrpím. Naposledy sme meniny s kamarátmi poriadne oslávili asi pred desiatimi rokmi. Teraz si skôr vážim to, že môžem byť s blízkymi. Väčšinu roka totiž trávim na cestách a súťažiach.
Dostali ste pod stromček aj nejaký talizman, ktorý vám má na Dakare priniesť šťastie?
Dostal som čosi od mamky, priateľky aj kamarátov. Ale tentoraz si nechám pre seba, o čo konkrétne ide. Vlani som pred odchodom ukázal novinárom dvoch anjelov, ktorí ma mali strážiť. Obaja mi padli, jednému sa zlomili krídla, druhému odpadla hlava a ja som preteky nedokončil. Nie som síce poverčivý, ale teraz to skúsim. Dostal som aj bežné darčeky, nejaké to prekvapenie. Urobili mi radosť. Ale z toho, že by som sa špeciálne tešil na rozbaľovanie darčekov, som už vyrástol.
V decembri ste absolvovali týždňové sústredenie. Na čo ste sa zamerali?
Boli sme spolu s tímom na Čertovici. Pracovali sme na kondičke. Ostatní s výhľadom na celú sezónu, ja špeciálne na Dakar. Najmä sme bežkovali. Jeden deň sme si odskočili aj na Štrbské pleso.
Povedali ste, že na tretiu účasť na Dakare sa tešíte doposiaľ najviac. Nemáte žiadne obavy?
Pochopiteľne, že mám. Pred pretekmi mám rešpekt. Bude pre mňa dôležité, aby sa mi vyhli vážnejšie problémy. Chcem prísť do cieľa. Na druhej strane som rád, že si to môžem opäť vyskúšať. Jazda na Dakare sa síce nedá vychutnať, ako na bežných pretekoch, lebo je to poriadna drina, ale teším sa.
Minulý rok ste prestížnu rely pre poruchu motora nedokončili. Zháňali sa vám peniaze o to ťažšie?
Je to čoraz náročnejšie. Paradoxne, najľahšie sme získali peniaze na prvý štart. Teraz mi niektorí sľubovali – „Keď nezoženiete dosť peňazí, ozvite sa. Určite vám pomôžeme.“ No potom, keď som to potreboval, tak nedvíhali ani telefón. Väčšinu vecí som si tento rok riešil sám – objednával letenky či náhradné diely. Výrazne mi však pri zháňaní sponzorov pomáhal Maroš Keher. Ideálne by bolo mať jedného veľkého, ktorý dá aspoň polovicu potrebných peňazí, ale my to máme všelijako polepené od menších partnerov. Spolu je ich okolo štyridsať.
Dakar po prvý raz zavíta do Peru. Čo od nových trás očakávate?
Ak sa dostanem do Peru, bude to dobré znamenia. Výrazne sa totiž priblížim cieľu v Lime, čo pomôže psychike. V Peru bude viac pieskových trás, čo mi vyhovuje. Aj ma to na motorke viac baví.
Takže keď uvidíte Machu Picchu, budete spokojný?
To zase nie (smiech). Musím prísť aj do cieľa. Čosi sa totiž môže prihodiť hocikedy. Tesne pred koncom by som však už spravil všetko preto, aby som dorazil do Limy. Posledná etapa má už len 29 km, to by ma azda niektorý zo slabších jazdcov aj potiahol, ak by bolo treba.
Cítite sa byť po dvoch ročníkoch expertom na GPS navigáciu?
Určite nie. To si o sebe môžu povedať štyria, možno piati najlepší jazdci. Mám od toho ešte veľmi ďaleko.
Na čo si musíte dať najväčší pozor?
Celý čas musím mať oči otvorené. Nesmiem ani na chvíľku vypnúť. Nebezpečných miest je na trati mnoho. Veľmi nepríjemné by bolo napríklad trafiť vo veľkej rýchlosti skrytý kameň. Podmienky sú náročné. Pri prechode z Argentíny do Čile pôjdeme aj vo výške 4500 m.n.m., takže si musím vziať aj poriadne zimné oblečenie.
Aký cieľ ste si stanovili?
Najdôležitejšie je vrátiť sa domov zdravý, aby som mohol celý rok súťažiť. Ak vydrží technika a neurobím hlúpu chybu, verím, že ma nemá čo prekvapiť. Ak teda pôjde všetko dobre, rád by som vylepšil trináste miesto z mojej premiérovej účasti.
Tentoraz budete mať v bivaku nebývalé pohodlie. ČO vám urobí väčšiu radosť: posteľ alebo masérsky stôl?
Jednoznačne posteľ. Tá mi veľmi pomôže. Dobre padne aj masérsky stôl, ale keď som bez neho zvládol predošlé dva ročníky, vydržal by som aj teraz. Okrem toho budem mať k dispozícii aj maličkú motorku – približovadlo, aby som sa mohol ľahšie presúvať v rámci bivaku. Ten býva veľký ako dve-tri futbalové ihriská. Aspoň ma nebudú bolieť nohy (smiech).
V noci vám vraj bude v sprievodnom vozidle robiť spoločnosť jedna kráska.
(smiech) Kamaráti mi nad posteľ nalepili plagát nejakej ženy, aby mi v noci nebolo smutno. Nevedeli však, že na tej strane budem mať nohy. Ani neviem, kto to je, vybrali ju z nejakého časopisu.
Naposledy ste sa sťažovali na malé porcie jedla. Ako to bude teraz?
To uvidíme až na mieste. Dúfam, že lepšie ako v úvode ostatného ročníka. Nie som veľký jedák, ale po tak náročnom výkony sa potrebujete poriadne najesť. No mali sme k dispozícii len jednu porciu, a dosť malú. Záchranou boli aspoň špagety, ktorých ste si mohli nabrať koľko chcete. Dôležité je prísť do jedálne načas. Inak dostanete len zemiaky s vajcom. To už môžete ísť radšej rovno k špagetám.
Aký máte za sebou športový rok?
Celkom vydarený. V seriáli majstrovstiev Európy som skončil tretí, aj keď som mal vyššie ciele. Chcel som obhájiť titul. Na druhom podujatí mi však padla reťaz a stratil som veľa bodov. Domáci šampionát som vyhral už po trinásty raz. Sezónu by som ešte chcel vylepšiť na Dakare, ktorý napriek tomu, že sa koná už v roku 2012, vnímam ako vyvrcholenie aktuálneho.
Počas roka ste absolvovali operáciu predlaktí, odstránili vám z nich blanu, aby sa svaly na rukách menej unavovali. Nemali ste z tohto zákroku obavy?
Nie. U motocyklových pretekárov je to bežný zákrok. Po čase sa blana opäť zrastie. Nedal som si to urobiť len kvôli Dakaru, ale pre celú pretekársku kariéru. Či to môže mať následky? Uvidíme, ale nemyslím si to.