François Faber (1887 – 1915) patril medzi najvýraznejšie postavy ranej histórie Tour de France.
Narodil sa vo Francúzsku, odkiaľ pochádzala jeho mama, po otcovi však mal aj luxemburské občianstvo. Faber je úzko spätý s veľkovojvodstvom, no on sám sa vždy považoval za Francúza.
Mal prezývku Obor z Colombes podľa predmestia Paríža, v ktorom vyrastal. Nečudo, jeho „necyklistická“, robustná postava pôsobila vo vtedajšom pelotóne ako päsť na oko.
Svaly a výdrž si Faber poctivo trénoval už počas dospievania. V ťažkých časoch si musel zarábať na živobytie pri nakladaní tovaru v prístave či pri sťahovaní nábytku. Medzi staršími chlapmi vynikal a poctivo drel ako za dvoch či dokonca troch. Nerobilo mu problém pracovať v dlhých zmenách a po nich si sadnúť na bicykel a pilovať svoje schopnosti.
Do cyklistického sveta vkročil úchvatným spôsobom. Svojimi výkonmi šokoval aj vtedajšie hviezdy. Ako amatér ovládol viacero pretekov, presun medzi profesionálov bol jasným vyústením jeho kvalít.
Na Tour sa prvýkrát zúčastnil v roku 1906, ale slávne preteky nedokončil. V roku 1908 už v konkurencieschopnom tíme Peugeot vyhral štyri etapy a skončil celkovo druhý. Ďalší ročník bol jedným z najpamätnejších v celej histórii Tour. Nielen excelentným výkonom mladého Fabera, ale aj extrémnym počasím, ktoré vôbec nepasuje k letným mesiacom.
Faber si šiel po žltý dres ako víchor. Obliekol si ho v druhej etape a do konca pretekov ho oň nik nepripravil. Bol v životnej forme, zo súperov neraz spravil štatistov. Sústredil sa na svoj cieľ – celkový triumf. Výnimočný kúsok predviedol medzi mestami Roubaix a Nice. Vyhral päť etáp v rade, čo je stále platný rekord Tour. Ešte ohromnejšie bolo, s akými podmienkami sa musel vysporiadať. Výkyvy počasia ho poháňali vpred.
Spomínanú druhú etapu dlhú 398 km sprevádzali silný lejak a nízke teploty. Štartovalo sa o druhej v noci. S takýmto extrémom sa dalo lepšie popasovať v pelotóne, ale nabudený Faber v ňom neplánoval strácať čas. Odpojil sa 200 km pred cieľom a fantastickou sólojazdou finišoval ďaleko pred zvyškom štartového poľa.
Podobný kúsok zopakoval aj na druhý deň – teploty dosahovali 3 stupňe Celzia, niektoré miesta na trati dokonca pokrýval sneh. Od balíka sa odtrhol v posledných 110 kilometroch. A opäť ťahal až do cieľa. Dorazil doň celý od blata, fanúšikovia ani rozhodcovia v prvom momente netušili, o koho ide. Druhému Gustavovi Garrigouvi nadelil vyše pol hodiny. „Je to Boh, ktorý zosadol z neba na bicykel,“ povedal o Faberovi jeho manažér Baugé.
Seriál: Z histórie Tour de France
Aj počas 104. ročníka Tour de France vám redakcia Pravdy prináša zaujímavé príbehy z histórie najpopulárnejších cyklistických pretekov na svete. Víťazstvá i prehry, pády a intrigy, doping či smrť. Aj takéto bývali preteky Okolo Francúzska.
Tretie etapové víťazstvo v cieľom v Lyone dosiahol s mohutnou podporou popri trati. Jeho finišu skandovalo až 20-tisíc priaznivcov. Toto Faberovo ťaženie sprevádzali neuveriteľné príhody. V záverečných 62 kilometroch, ktoré absolvoval – ako inak – v úniku, bojoval s výmoľmi, vodou po kolená, ale aj silným vetrom. Pri výstupe na Col de Porte ho dvakrát odfúkol do priekopy a dokonca ho raz bicykla skopol zatúlaný kôň. Kilometer pred Lyonom sa mu pokazila reťaz. Akoby sa proti nemu spriahli všetky sily. Nezničiteľný Faber to však ignoroval – do cieľa zabehol tlačiac bicykel. Oslavoval triumf, ktorým fanúšikom i novinárom vyrazil dych. V priebehu šiestich dní pamätného ročníka Tour odstúpilo až 50 jazdcov.
Keď sa suveréna ročníka spýtali, aké sú jeho plány, odpovedal: „Poznám výborné miesto na rybolov. Už zajtra tam zamierim a do septembra ma nebudete vidieť. Vrátim sa až na klasiky.“
„Vravel som vám, že bude excelovať. A pozrite sa, s akým obdivuhodným náskokom to dokázal,“ sňal pred ním klobúk Lucien Petit-Breton, víťaz predchádzajúcich dvoch ročníkov Tour de France. "Spomínam si, ako si François vo svojich začiatkoch užíval jazdu s najlepšími. Nikdy nebol rád sám, dokonca sa stalo, že keď sa dostal príliš dopredu, zastavil, aby zjedol svoje sendviče a čakal na kolegov. Rád ukončil jazdu i deň so svoju partiou. To však neznamenalo, že nebol súťaživý. Keď si zmysel, že pridá, nikto jeho tempu nestačil,“ dodal Petit-Breton.
Faberovi sa podarilo vyhrať viacero klasík, triumfoval aj na Giro di Lombardia. Kuriózne situácie sa mu však nevyhýbali. V roku 1910 svoj senzačný triumf na Tour de France nezopakoval, pretože sa mu do cesty postavil pes. Po kolízii v Pyrenejach spadol a utrpel zranenia, pre ktoré o pár dní odstúpil. Obdivuhodné je, že aj s veľkými bolesťami vyhral náročnú etapu. Na Tour de France sa zúčastňoval aj v ďalších ročníkoch, ale už bez výraznejšieho úspechu. Dovedna vyhral 19 etáp. Mal šancu aspoň na zaokrúhlenie počtu víťazstiev, ale zastavila ho národná povinnosť na fronte počas prvej svetovej vojny.
Traduje sa, že ho zasiahla nemecká guľka po tom, ako vyskočil zo zákopu oslavujúc správu o narodení dcéry. Druhá, uveriteľnejšia verzia znie, že sa mu stala osudnou cesta do nemocnice so zraneným kolegom.
V Luxembursku zakrátko zorganizovali jednodňovú Veľkú cena Francoisa Fabera, ktorá sa koná dodnes. Pred dvoma rokmi odhalili neďaleko osudného miesta jeho úmrtia v Mont-Saint-Éloi pamätník na počesť velikána, ktoré sa nezmazateľne zapísal do histórie kráľovnej cyklistiky.