Až 3404 kilometrov dlhá trať rozdelená do 21 etáp bude opäť skúškou nezlomnosti vôle a hľadania dna ľudských síl. Avšak aj napriek tomu musia Contador a spol. s uznaním hľadieť na veľké výkony cyklistických gladiátorov dávnych ročníkov týchto úžasných pretekov.
Seriál: Z histórie Tour de France
Pred začiatkom 100. ročníka Tour de France vám redakcia Pravda.sk prináša niektoré zaujímavé príbehy z histórie najpopulárnejších cyklistických pretekov na svete. Víťazstvá i prehry, pády a intrigy, doping, či smrť. Aj takéto bývali preteky okolo Francúzska.
Písal sa rok 1926, keď organizátori Tour de France predstavili itenerár najdlhších a najťažších pretekov v celej ich histórii. Od 20. júna do 18. júla mali súťažiaci prekonať v sedemnástich etapách neuveriteľných 5745 kilometrov. Naplánovaná trať sa tiahla pozdĺž francúzskych hraníc a prvýkrát sa štartovalo mimo Paríža.
Chlieb sa začal lámať v desiatej, 326 kilometrov dlhej, horskej etape z Bayonnu do Luchonu. Tá odštartovala už o polnoci 6. júla a mnohí ju dodnes považujú za vôbec najťažšiu v cele histórii tour. Nie iba pre jej kopcovitý profil, ale aj poveternostné podmienky počas celého priebehu. Prvý pretekár a neskorší víťaz celého podujatia, Belgičan Lucien Buysse, prišiel do cieľa až po viac ako sedemnástich hodinách.
Na štart etapy, ktorá viedla cez štyri horské priesmyky (Aubisque, Tourmalet, Aspin, Peyresourde), sa v Bayonne postavilo 76 cyklistov. Organizátori však potom čakali v cieli na pretekárov dlhé hodiny. Desiaty z nich prišiel do Luchonu až hodinu po víťazovi, o polnoci, teda 24 hodín po štarte, bolo v cieli stále iba 46 z nich. Preteky dokončilo v neskorých nočných hodinách ešte ďalších osem cyklistov, zvyšných 22 pretekárov ešte dlhé hodiny hľadal tzv. “zberný“ autobus.
V tom čase 34-ročný víťaz Buysse však v cieli radosť nemal. Iba pár hodín pred začiatkom etapy totiž dostal správu o smrti svojej dcéry. Po zvažovaní sa nakoniec rozhodol, že na preteky nastúpi.
Buysse o dva dni vyhral aj nasledujúcu, tiež horskú etapu do Perpignanu a žltý dres doviezol s 82-minútovým náskokom až do Paríža. Víťazstvo na Tour de France už nikdy neobhájil, v nasledujúcich dvoch ročníkoch mu v tom zabránili finančné problémy jeho sponzora.
V roku 1926 sa desať zo sedemnástich etáp skončilo hromadným špurtom. Práve tento fakt nedal organizátorom spávať a preto sa v roku 1927 išli všetky rovinaté etapy ako tímové časovky.
Tour de France 1926 | ||
---|---|---|
Etapa č. | Štart – Cieľ | Dĺžka (km) |
1 | Evian – Mülhausen | 373 |
2 | Mülhausen – Metz | 334 |
3 | Metz – Dunkerque | 433 |
4 | Dunkerque – Le Havre | 361 |
5 | Le Havre – Cherbourg | 357 |
6 | Cherbourg – Brest | 405 |
7 | Brest – Les Sables d'Olonne | 412 |
8 | Les Sables d'Olonne – Bordeaux | 285 |
9 | Bordeaux – Bayonne | 189 |
10 | Bayonne – Luchon | 326 |
11 | Luchon – Perpignan | 323 |
12 | Perpignan – Toulon | 427 |
13 | Toulon – Nice | 280 |
14 | Nice – Briançon | 275 |
15 | Briançon – Evian | 303 |
16 | Evian – Dijon | 321 |
17 | Dijon – Paríž | 341 |