Tadej Pogačar poprel všetky predpovede a expertízy a v predposlednej etape Tour de France 2020 predviedol fantastický výkon.
V horskej časovke s finišom na Planine krásnych dievčať dokázal zmazať takmer minútové manko na doterajšieho suveréna pretekov Primoža Rogliča a krajana vyzliekol zo žltého trička.
Zajtra 21-ročného Slovinca korunujú za nového kráľa Starej dámy – ako druhého najmladšieho víťaza v takmer 120-ročnej histórii podujatia.
Okrem žltého trička si preberie bodkovaný dres pre najlepšieho vrchára i biele tričko pre top jazdca do 25 rokov.
Férový Roglič
Obrovské sklamanie zavládlo v tíme Jumbo-Visma.
Holandská stajňa dominovala v horských etapách a pre Rogliča vytvorila bezpečnú pozíciu. Pre šampióna lanskej Vuelty pracovali Dumoulin, Kuss, Bennett, Gesink, Martin či Van Aert.
Televízne zábery ukázali práve Van Aerta, ako s utrápeným výrazom sleduje trápenie tímového kolegu a v rovnakom čase aj Pogačarov suverénny výkon.
Slovenskí fanúšikovia si pamätajú, ako sa mladý Belgičan správal v závere 11. etapy po kontakte s Petrom Saganom. Rivala zasypal nadávkami a nazval opicou.
"Sme veľmi sklamaní. Všetko išlo parádne až do dnešného dňa. Tvrdo sme pracovali a nič nenasvedčovalo tomu, že to v závere nevyjde.
Nemohol som sa pozerať na to, ako sa Primož počas časovky trápil. Žiaľ, rozhodujúca etapa mu nevyšla," smútil Van Aert.
Rogličovi nebolo po etape do reči, ale aspoň sa zachoval férovo. Ako môžete vidieť na videu, prišiel za mladým krajanom a srdečne mu zagratuloval k celkovému triumfu.
Veď napokon, titul a žlté tričko aj tak poputujú do Slovinska…
Foto: SITA/AP, Thibault Camus
Pogačar: Vedel som o každej jame
Pogačar predviedol skutočne nevídaný výkon. Išiel si vlastnú ligu a druhého v poradí Holanďana Toma Dumoulina (Jumbo-Visma) zdolal o priepastných 1:21 min. Podstatný však bol súboj o žltý dres.
Pogačar mal už na prvom medzičase náskok 13 sekúnd, na konci 30 km dlhej rovinatej časti dokonca 36 a keď si pod kopcom vymenil časovkársky špeciál za cestný, letel ďalej.
Roglič sa naopak trápil a aj pri výmene bicykla akoby váhal. V tom čase mal ešte 20 sekúnd k dobru, no v polovici stúpania už bolo jasné, že o celkový triumf príde.
„Urobili sme si podrobný prieskum a vedel som o každej zákrute, každom výmole na ceste, vedel som, kedy a kde akcelerovať. Išiel som naplno až do konca a nakoniec som to zvládol,“ opísal dôležitú prípravu na predposlednú etapu, ktorá mu vyniesla miesto medzi cyklistickými velikánmi.
Tímoví riaditelia ho počas etapy informovali o stave prostredníctvom vysielačky, no keď vyšiel do stúpania, ktoré bolo obsypané stovkami skandujúcich fanúšikov, stratil prehľad.
„Na rovinatej pasáži som počúval tímové rádio, no keď som sa dostal na kopec, nepočul som ani slovo, pretože fanúšikovia boli príliš hluční. Nevedel som, aké sú časové rozdiely, proste som išiel naplno. Tento kopec poznám veľmi dobre, takže som zapol plný plyn odspodu až po vrch,“ vysvetlil v cieli.
Žltý, biely i bodkovaný
Pogačar sa tak vo veku 21 rokov a 364 dní stane v nedeľu druhým najmladším víťazom v histórii Tour po Henrim Cornetovi (19 rokov, 352 dní). V pondelok navyše oslávi 22. narodeniny.
To sa mu podarilo ako prvému v histórii, keďže biely dres neexistoval v časoch legendárneho Eddyho Merckxa. Navyše vyhral aj tri etapy.
„Myslím si, že sa mi sníva, akoby mi išla vybuchnúť hlava. Je to šialené. Bol som šťastný za druhé miesto a teraz mám žltý dres. Je mi ľúto Primoža, absolvoval veľmi dobrú Tour, počas celého priebehu bol najlepší a jeho tím odviedol výbornú prácu, no dnes mal zlý deň,“ citovala ho oficiálna stránka Tour.
Na rozdiel od svojho staršieho krajana, ktorému počas celého priebehu pomáhali kolegovia z Jumba ako Dumoulin, vynikajúci Wout van Aert, Robert Gesink, George Bennet, Sepp Kuss či kapitán Tony Martin, si Pogačar vybojoval titul v podstate sám.
Po tom, ako mu odpadli výborní domestici do kopcov Fabio Aru (9. etapa) a Davide Formolo (10. etapa), musel vo finálnych fázach v kopcoch reagovať na útoky súperov sám. A to nabral už v 7. etape na vetre stratu takmer minútu a pol a z druhého spadol až na 15. miesto.
V cieli predposlednej etapy však ukázal svoju skromnú povahu a nezabudol poďakovať tímovým kolegom:
„Som hrdý na svoj tím, počas troch týždňov vyvinuli veľké úsilie. Niesť posledný deň žltý dres je pre mňa splnený sen, obrovský úspech. Od začiatku sme snívali o tom, že ho získame. Podarilo sa.“