„Keď je Sagan zrelaxovaný, vie, že vyhrá. Bodovacia súťaž je už dnes iba formalita,“ hovorí írsky cyklistický expert a novinár Cillian Kelly.
Peter Sagan opäť dominuje v súboji o zelený dres. Ale to vás asi neprekvapuje…
Vôbec nie. Táto súťaž mu je šitá na mieru. Odkedy sa zmenil bodovací systém, nemá mu kto konkurovať. Sagan je ochotný bojovať v únikoch a získavať body na prémiách. Dominuje aj na cieľovej páske a je jedno, kto proti nemu stojí – či ide o rovinatý dojazd, alebo do kopca, zakaždým sa umiestni na pódiu, alebo vyhrá. Ak by sa však o body súperilo iba v cieli, ako to bolo kedysi, potom by s ním trebárs Fernando Gaviria, Marcel Kittel či Dylan Groenwegen mohli súperiť. Ak sa to nezmení, Sagan bude vyhrávať každý rok.
Ak by Gaviria nespadol v 2. etape a prešiel Alpy v časovom limite, mohol by ho ohroziť?
Nemyslím si, Sagan je príliš suverénny. A teraz, keď okrem neho preteky nedokončili ani Kittel, Groenewegen, Cavendish a Greipel, je už aj matematicky nemožné, aby prišiel o zelený dres. Ak nespadne, vyrovná rekord Erika Zabela – o tom som presvedčený.
Etapy vo vysokých horách nezvládlo niekoľko elitných špurtérov. Mal by sa limit v budúcnosti zmierniť?
Myslím si, že organizátori urobili tento rok veľkú chybu. Krátke horské etapy sú síce vzrušujúce z pohľadu súboja o celkový triumf, ale akosi sa pozabudlo na šprintérov. Počas jednej z alpských etáp dokonca menili pravidlá, napriek tomu malo hneď niekoľko pretekárov veľký problém. Výsledok? Súboj o zelený dres je dnes už iba formalitou. Verím, že v budúcnosti sa budú limity meniť v prospech jazdcov, ktorí si s horami príliš netykajú.
Sledujeme najsilnejšieho Sagana za uplynulých sedem rokov? V čom sa odlišuje od toho z roku 2012?
Je rovnako dobrý ako v minulých rokoch, má však oveľa viac sebavedomia, ktoré z neho robí prakticky nezdolateľného súpera. Pochopiteľne, istota v seba samého mu nikdy nechýbala, ale spomínate si ešte na Tour de France 2014 a 2015? Tam nedokázal vyhrať ani v jednej etape, buď mu chýbalo šťastie, alebo si zle načasoval špurt. Bol viac podráždený ako vysmiaty. Odvety však vyhral tri svetové šampionáty, nosí dúhový dres, má pocit, že už nemusí nikomu nič dokazovať. A keď je Sagan zrelaxovaný, vie, že vyhrá.
Foto: Reuters, STEPHANE MAHE
V čom by sa mohol ešte zlepšiť, kde sú dnes jeho najväčšie rezervy?
Veľa sa rozpráva o tom, že ak raz pokorí Zabelov rekord, mal by sa zamerať na celkové víťazstvo na pretekoch Grand Tour. Podľa mňa by to bol veľký omyl. On predsa nemusí vyhrať Tour de France, aby nám dokázal, že je najlepší cyklista na svete. Lebo on ním v skutočnosti je už teraz. Mal by pokračovať v tom, čo robí – vyhrávať rovinaté špurty, kopcovité dojazdy a jednodňové preteky. Zrejme ešte nevyhral tak veľa klasík, ako by si sám predstavoval – napríklad Miláno – San Remo. Ak nebude experimentovať, som presvedčený, že ovládne ešte niekoľko monumentov.
Mal podľa vás Chris Froome štartovať na tohtoročnej Tour de France?
Určite nie. Bol predsa pozitívne testovaný a mal by dostať trest za nadmerné užitie Salbutamolu. V minulosti boli za rovnaký prehrešok Alessandro Petacchi a Diego Ulissi suspendovaní na niekoľko mesiacov. WADA tvrdí, že dnes nie je možné nasimulovať podmienky, aby sa zistilo, či Froomov pozitívny test z Vuelty 2017 je iba výsledkom reakcie jeho tela na povolenú dávku. Ale ak to je pravda, prečo to potom neplatilo aj pre ostatných cyklistov? Som presvedčený, že tím Sky je príliš bohatý na to, aby si s ním UCI a WADA mohli dovoliť zápasiť na právnickom poli. Celé to je nekoncepčné a najmä neférové riešenie.
Vo Francúzsku je to dnes najmenej populárny muž v pelotóne. Môže mať takáto atmosféra, prípadne strach z fyzického útoku vplyv na jeho výkony?
Froome je mentálne natoľko silný, že všetky bočné vplyvy, ktoré by ho mohli zviesť z víťaznej cesty, dokáže v hlave eliminovať. Avšak nepriateľstvo, ktoré je voči jeho tímu vidieť vo Francúzsku na každom kroku, si raz vezme svoju daň.
Foto: TASR/AP, Christophe Ena
Sky má na čele celkového poradia dvoch pretekárov. Je Froome jediná karta, ktorú plánujú Briti použiť?
Máme za sebou druhý týždeň a zdá sa, že Froome sa nedokáže striasť Toma Dumoulina – a to je preňho obrovský problém. V minulosti to vôbec nepotreboval, lebo Nairo Quintana a Romain Bardet sú slabí časovkári – vedel, že tam ich nakoniec definitívne zdolá. Ale s Dumoulinom to je iné. Ľudia v Sky to určite vedia – hra na jednu kartu by sa im mohla vypomstiť.
A čo Thomas? Cyklistika je tímový šport, musí pretekár reagovať na pokyny z vysielačky?
V pelotóne nastala veľmi zvláštna situácia. Jediný spôsob, ako dokáže Froome vyhrať Tour, je, že zaútočí na svojho tímového kolegu v žltom drese. Niekoľkokrát sa o to už pokúsil, nemal však dostatočne silné nohy na to, aby sa odpútal. Vyzerá to tak, že ak sa Thomas dokáže udržať za Dumoulinovým kolesom, bude to on, kto vyhrá v Paríži. Rozhodne neočakávam, že o šampiónovi sa rozhodne vo vysielačke, bude to výkonnosť v pyrenejských kopcoch.
Mohol by z tejto situácie vyťažiť Dumoulin?
Je to pretekár, ktorý si v horách ide svoje vlastné tempo a preteky. Zásadne nereaguje na aktivitu priamych súperov a tak, či bojuje proti Froomovi, alebo rovno proti dvojici tímu Sky, je vlastne jedno.
Existuje vôbec nejaký recept, ako prekonať silný Sky a jeho osvedčenú taktiku v horách?
Ich taktika bola vždy založená na brutálnom tempe celého tímu a záverečnom ostrom finiši lídra niekoľko kilometrov pred cieľom etapy. To všetko však funguje iba v prípade, že vo svojom strede máte najsilnejšieho pretekára v pelotóne. Froome takúto výkonnosť dnes nemá, jeho nohy sa nedokážu zbaviť Dumoulina. A to je pre Sky problém.
Foto: Reuters, STEPHANE MAHE
Už sme si zvykli, že v cyklistike, špeciálne medzi pretekármi na celkové poradie, sa srdce podriaďuje matematickým počtom. Je to definitívny trend?
Vedu nezastavíme. Jej podiel na všetkých rozhodnutiach, ktoré budú jazdci v budúcnosti robiť, vzrastie. Sky však svojou jazdou na watty posunul cyklistiku úplne niekde inde. Napriek tomu, pretekári, ktorí sa ich pokúsia prekabátiť svojim inštinktom, nikdy nezmiznú. Nehovorme však iba o budúcnosti, aj história je plná príkladov, keď si to na ceste rozdávali strojoví hráči s tzv. pôžitkármi. Merckx s Fuentesom, Anquetil s Poulidorom, Armstrong s Pantanim či Indurain s Chiappuccim, cyklistika bola, je a zostane akýmsi súbojom dvoch svetov.
O ktorých pretekároch by sme v súvislosti s triumfom na Tour mohli počúvať o tri až päť rokov?
Zdá sa, že z Kolumbijčana Egana Bernala zo Sky vyrastá veľký pretekár. Jeho výkon na Alpe d'Huez bol fenomenálny, mal parametre budúceho šampióna. Je škoda, že už teraz nejazdí v tíme, ktorý by ho nespútal taktickou jazdou pre svojho lídra. Určite budeme sledovať aj Francúzov Davida Gaudua, Pierra LaToura, či Španiela Miguela Angela Lopéza.