Francúzi nevíťazia. Potrebujú nôž pod krkom

Domáci pretekár doviezol žltý dres do Paríža naposledy v roku 1985. Bernard Hinault sa stal 21. francúzskym víťazom Tour a v tom čase nikomu ani len nenapadlo, že to číslo sa v nasledujúcich troch dekádach nezmení.

"Prečo je to tak? Jednoducho Francúzi málo trénujú. Ak by ste to chceli zmeniť, museli by ste im zastaviť výplaty a peniaze by dostávali iba za víťazstvá. Alebo im treba držať nôž pod krkom,“ povedal pred časom polovážne, ale s nádychom veľkej frustrácie Hinault, päťnásobný víťaz najslávnejších pretekov.

Pri hľadaní dôvodov veľkého sklamania Francúzi neváhajú použiť akýkoľvek argument. Dokonca aj ten, že ich pretekári sa v „dopingových časoch“ posilňovali menej ako ich konkurencia. Aj tu má však Hinault úsmevnú, ale neúprosnú odpoveď: „Kďeže, sypali rovnako.“

Zatiaľ čo najväčší francúzsky konkurent Veľká Britania žne na alpských a pyrenejských serpentínach úspech za úspechom, domáci cyklisti nielenže dlho nevyhrali Tour, tento rok triumfovali iba raz – vo včerajšej etape – čo je žalostne málo.

"Všetko závisí od výchovy mládeže. Na ostrovoch za ostatných dvadsať rokov investovali do športu milióny libier, naopak, francúzsky juniorský šport za celý ten čas upadá. Aj to je dôvod, prečo Francúzi už dlho čakajú na víťaza Tour de France, šampióna Roland Garros (naposledy Yannick Noah v roku 1983) či majstra sveta v efjednotke (Alain Prost –1993),“ zamýšľa sa britský týždenník The Week.

Žalostný je aj pohľad na porovnanie olympijskej medailovej bilancie. Francúzi na hrách v Atlante v roku 1996 získali pätnásť zlatých medailí, v Londýne 2012 už o štyri menej. A ako si počínali Briti? V Spojených štátoch získali iba jeden najcennejší kov, o šestnásť rokov neskôr na domácej pôjde sa takto radovali až 29-krát.

Po skončení majstrovstiev Európy vo futbale redaktor britského denníka Daily Telegraph sebavedomo skonštatoval: "V športe sme neboli nikdy tak dominantní ako dnes. Áno, anglickí futbalisti sú iba bandou úbohých rozmaznaných primadon, ale vo svete medzinárodného športu sme na tom výborne. Zatiaľ čo Francúzsko sa poneviera po ceste, ktorá nevedie nikam.“