„Pred šampionátom sme oslovili množstvo slovenských firiem, aj také čo pôsobia v zahraničí, ponúkli sme im reklamu aj na Saganovom drese, ale odmietli to. Pritom nešlo o desaťtisíce, ale rádovo tisíce eur. Tento posledný Petrov skvelý úspech by mohol prelomiť situáciu a dúfam, že cyklistika by mohla nájsť väčšiu podporu,“ reaguje Privara.
Podľa neho už predchádzajúce Saganove úspechy, jeho zelené dresy a víťazné etapy na Tour de France i inde mali veľký ohlas vo verejnosti, ale v podmienkach cyklistiky sa to výraznejšie neprejavilo.
„Saganománia trvá už dlhšie, ale výraznejšie sme v praxi doterajšie úspechy nepocítili. V slovenskom športe nie je veľa peňazí a keď nám museli z balíka niečo pridať, nie všetkým sa to páčilo, ostatní mali pocit, že im berieme peniaze. Je jasné, že každý kope za svoj šport a nie všetci sú priaznivcami cyklistiky. Ešte predchádzajúce vedenie cyklistického zväzu stratilo všetky pozície v orgánoch a komisiach, kde sa o niečom rozhodovalo, nemali sme tam svojich zástupcov. Hoci je Sagan aktuálne najpopulárnejší slovenský športovec aj v zahraničí a hoci sa celý svet pozerá na jeho úspechy na Tour de France, v našich domácich kritériách to nič neznamená,“ zdôrazňuje Privara.
Najväčším problémom slovenskej cyklistiky zostávajú podľa neho kluby. „Je ich málo a sú slabé, aj ekonomicky. Tradičné kluby vymreli, tým, čo existujú, chýba na činnosť dosť prostriedkov. Od miest nedostanú podporu a skoro všetko zostane na pleciach rodičov. Mnohí však na to nemajú. Preto často končia aj talenty. Cyklistika je finančne náročný šport, na technické vybavenie, bicykel, ale aj doplnky, okuliare, prilby, oblečenie. Zabezpečiť cyklistu môže len rodič, ktorý je silný ekonomicky. Ak chodí mladý cyklista na preteky, môže to byť aj niekoľko sto euro mesačne. Zvýšiť členskú základňu nám nedovoľuje ekonomická situácia, nielen zväzu, ale aj rodičov a klubov,“ približuje neradostný stav Privara.
Pripomína, že ešte za bývalého vedenia prišla cyklistika aj o štadión. „Stali sme sa bezdomovcami, členská základňa nám výrazne padla, vtedy zaniklo aj veľa klubov. Momentálne existuje na Slovensku desať tréningových centier mládeže. Usilujeme sa ich podporovať, aj zvyšovať základňu, máme veľa aktivít, ale nemôžeme zo zväzového rozpočtu všetko utiahnuť,“ pokračuje Privara.
Za dôležité považuje, aby v Dukle Trenčín zostala cyklistika. „Máme s tým problém, pritom len tam sa môžu uplatniť cyklisti, ktorí končia v juniorskej kategórii a prechádzajú k mužom do 23 rokov. Cyklistika je špecifická a Dukla je pre pretekárov prestupnou stanicou. Keby sme ju zrušili, zrušíme aj cyklistiku. Duklou prešli Saganovci, Velitsovci, Kolář, Baška, z nej išli do silných profesionálnych klubov. Nie je to dostatočný dôvod opodstanenosti cyklistiky v nej? Nám neostáva nič iné, len vychovávať talenty a keď budú dobré, posielať ich do sveta. V našich podmienkach nemôžeme rátať, že vybudujeme ProTour tím. Na to nebudeme mať nikdy peniaze.“
Privara sledoval vynikajúci Saganov výkon priamo v dejisku MS v Richmonde. Prekvapilo ho, aké veľké zázemie mal slovenský cyklista u domácich fanúšikov. „Je to veľmi populárny a všetci ho poznajú. Keď Američania v závere už vedeli, že ich cyklista nemá šancu, boli na Saganovej strane.“
Šéf slovenskej cyklistiky pred pretekmi Saganovi veril. „Bol vo veľkej pohode, videl som, že v porovnaní s minulým rokom je na tom ďaleko lepšie. Bolo jasné, že keď sa nestane niečo mimoriadné, dosiahne dobrý výsledok, skončí medzi najlepšími. To, čo predviedol v závere pretekov, potvrdilo jeho veľkú silu. Každý vedel, že patrí medzi favoritov, že ho nemôže pustiť dopredu, a predsa to dokázal. Veľmi nás teší, že máme na Slovensku takého skvelého cyklistu,“ zdôraznil Privara, sám bývalý československý reprezentant v tomto športe.