Žilinčan v tejto sezóne nezbieral víťazstvá ako na bežiacom páse. Situáciu, aká sa vyvinula v Richmonde tri kilometre pred cieľom dlhočizných pretekov, zažil v tohtoročných pretekoch veľakrát. Do cieľa sa rúti veľká skupina, slovenský jazdec je medzi najlepšími, ale v cieli mu vždy niekto ufrngne a triumf vyfúkne. Prefrčí ním druhý, tretí, štvrtý, piaty… To už je na šľaktrafenie. V nedeľu chcel iba jedno. Aby sa mu opäť všetci pozerali na chrbát.
Na to existuje najspoľahlivejšie ale zároveň aj najťažšie riešenie. Šliapnúť do pedálov, nechať cyklistický svet za sebou a do cieľa ísť sám. Všetko vsadiť na jednu kartu. Na víťazstvo na istotu. Má to jeden háčik: to zvládnu len najväčší majstri.
Risk bol zisk. Po krásnej slovenskej nedeli v Richmonde sa nenájde nik, kto by zapochyboval. Sagan je veľký šampión! Prvý zo Slovenska. Kráľ svetového pelotónu.
Z cyklistiky nikdy nerobil vedu. Neraz vravel, že je celkom nudná, sám by sa nedokázal na preteky nečinne dívať celé hodiny. V pohode mu vraj stačí, keď si pozrie záver, a možno len výsledky.
Tie posledné, zo zlatého šampionátu 2015, si môže slovenská cyklistika dať zarámovať. Nikdy krajšie nemala.
Mimochodom, Peťo, na to, čo si predviedol v stúpaní na Dvadsiatej tretej ulici v Richmonde a potom v bohatierskom sóle do cieľa, sa dá pozerať donekonečna…