O cyklistike sa v júli 2011 rozprávali aj tí, ktorí o nej ešte mesiac predtým takmer nič nevedeli. Na opačnej strane sveta však jeden z nich – v tom čase už 34-ročný veterán – tuho bojoval o najväčší úspech svojej kariéry. Na najprestížnejších pretekoch na svete, slávnej Tour de France, sa postupne zbavoval všetkých súperov a v predposledný deň v časovke unikol aj poslednému rivalovi Andymu Schleckovi. Stal sa prvým a dosiaľ jediným Austrálčanom, ktorý vyhral Tour.
Tento víkend sa ešte Evans predstaví na podujatí nižšej kategórie Great Ocean Road Race v Geelongu. Na špeciálne upravenom bicykli morskej modrej farby sa definitívne rozlúči so súťažnou cyklistikou.
Kôň ho takmer pripravil o život
Rodák z Kathriny v Severnom Teritóriu strávil ranú mladosť v aborigénskej komunite Barunga. Keď mal sedem rokov, takmer prišiel o život. Do hlavy ho kopol kôň, sedem dní strávil v kóme. V deviatich sa s mamou presťahoval do Nového Južného Walesu.
Odmalička rád jazdil na bicykli a skateborde, popri tom plával, hrával futbal a kriket. V štrnástich začal súťažiť v horskej cyklistike. „Fyzicky som sa nehodil na žiaden z tradičných austrálskych športov, ktoré vyžadujú silu alebo rýchlosť,“ priznáva Evans na svojej internetovej stránke, prečo si vybral práve cyklistiku. Práve v nej mohol najlepšie využiť svoju vytrvalosť. Aby sa zlepšoval, začal od sedemnástich rokov jazdiť aj na ceste. Dvakrát vyhral Svetový pohár a na olympijských hrách v Sydney 2000 skončil v pretekoch horských cyklistov siedmy. Postupne ho však čoraz viac lákali súboje na ceste.
Medzi profesionálov definitívne prestúpil v roku 2001. Bývalý americký cyklista Greg LeMond po Evansovom triumfe na Tour konštatoval, že Austrálčan stratil najlepšie roky kariéry a prišiel o výraznejšie úspechy pre doping iných.
V rokoch 2007 a 2008 útočil na prvenstvo na Tour, avšak neúspešne. V prvom prípade bol nad jeho sily Alberto Contador, v druhom ho nečakane zdolal Carlos Sastre. O rok skončil až tridsiaty, no na Vuelte obsadil tretiu priečku a na majstrovstvách sveta v Mendrisiu získal zlato.
Mlčanlivý nepriateľ médií
Nesmrteľným v srdciach fanúšikov sa stal najmä vďaka triumfu na Tour. Austrálčania si museli výrazne prispôsobiť denný program, aby mohli sledovať jeho víťazné ťaženie. Etapy totiž zväčša končili okolo druhej hodiny v noci miestneho času. Evans sa stal najstarším šampiónom TdF od druhej svetovej vojny.
„Nemôžem uveriť, že sa mi to podarilo. Obrovskú zásluhu na mojom prvenstve má tím. Fungoval vynikajúco. Víťazstvo venujem svojmu bývalému trénerovi Aldovi Sassimu. Veril mi od začiatku – od októbra 2001 a ani raz nespochybnil moje schopnosti. Mám za sebou viacero zlých momentov počas kariéry, ale vďaka nim sú tie pekné ešte krajšie,“ vravel vtedy.
Aj počas pamätnej Tour však ukázal aj svoju menej prívetivú tvár. „Nie som tu na to, aby som vás dotiahol až do Paríža,“ reagoval na kritiku bratov Schleckovcov, že jazdí príliš konzervatívne. „Prišli si sem po žlté tričko a chcú, aby som im pomáhal? Tomu ozaj nerozumiem,“ pokračoval po ďalšej z etáp.
Nikdy nemal veľký záujem o komunikáciu s médiami. Počas Tour 2008, keď prišiel v 15. etape o žltý dres, sa mu zdalo, že sa novinári priblížili príliš blízko k jeho malému psovi Mollymu. „Ak mi stúpite na psa, odrežem vám hlavu,“ vravel podráždene. Inokedy po nepríjemnom páde odmietol po nasadnutí do sprievodného vozidla komunikovať s novinármi. Po chvíli otvoril okno, jednému z nich podal pokrivenú prilbu so slovami: „Tu je tvoje interview.“
Evans nezvykol hovoriť často a veľa (postupom času to zlepšoval), ale občas prekvapil názormi, pri ktorých mnohí ľutovali, že nie je taký otvorený častejšie. Pred olympiádou v Pekingu sa len málo špičkových športovcov odhodlalo hovoriť o ľudských právach. Evans neváhal. „Je mi veľmi ľúto, ako sa zaobchádza s ľuďmi v Tibete. Nikomu neubližujú a aj tak sa im pokúšajú vziať ich kultúru. Nechcem, aby sa im stalo to isté, čo urobili v Austrálii s aborigénskou kultúrou,“ povedal.