Dva dni predtým vyhral horskú etapu z Perpignanu do Luchonu Francúz Octave Lapize a favoritom je aj tentoraz. Keď sa hrboľatá cesta začína dvíhať k nebu, nohy ho prestávajú poslúchať. Zosadne a bicykel tlačí so zaťatými zubami. Spoločnosť mu robia iba pastieri oviec a kdesi v diaľke aj medvede, ktoré prichádzajú zo španielskej strany pyrenejských hôr. Z obrovských kúdolov prachu sa zrazu vynorí sprievodný voz a Lapize so zlostným výrazom vykríkne: "Obyčajní vrahovia!“
Vrchol Tourmaletu zdoláva na bicykli jediný Gustave Garrigou a okrem večnej slávy mu zostane ako spomienka na pyrenejské peklo sto frankov od organizátora pretekov.
Na Pyreneje počas prvých siedmich ročníkov Tour de France nikto ani len nepomyslel. Keď sa však pripravoval itenerár na rok 1910, blízkemu priateľovi zakladateľa Tour Alphonsovi Steinesovi skrsla v hlave šialená myšlienka. Vyžmýkať z pretekárov posledné zvyšky síl a zároveň niekoľkonásobne zvýšiť predaj sponzorských novín.
O ceste na Tourmalet sa vedelo iba málo, a tak už v januári, keď ešte boli hory pod snehom, sa Steines vydal na prieskum. Autom sa však dostal iba tri kilometre pod vrchol a ďalej ho odmietol sprevádzať aj šofér znalý miestnych pomerov.
Blížila sa noc a na Steinesove volanie o pomoc odpovedali už iba ovce svojimi zvonmi. Pošmykol sa, spadol do ľadového potoka, z ktorého sa vyškriabal späť na cestu, aby svoje trápenie definitívne ukončil vo vysokom snehu. O tretej ráno ho našiel záchranársky tím a zviezol do Bareges. Polomŕtvy Steines ihneď poslal do redakcie L'Auto telegram. "Prešiel som Tourmalet. STOP. Vynikajúca cesta. STOP. Absolútne vhodná“.
Na začiatku kapitoly menom Tourmalet bola jedna veľká lož. Odvtedy však najťažšia pyrenejská prekážka nastavuje cyklistom to najpravdivejšie zrkadlo. Viac ako 17 kilometrov dlhé stúpanie na vrchol, ktorý je vo výške 2115 metrov, oddelí tých najlepších a najvytrvalejších od ostatných.
Vo štvrtok sa pelotón Tour de France vydá na Tourmalet po osemdesiatytretíkrát. Cesta na vrchol viac nie je prašná a pastierov vystriedajú desiatky tisíc fanúšikov. Ale bolesť v nohách, pokrivené tváre so zaťatými zubami a kvapkami potu zostanú. Tak ako v roku 1910.