Práve pred sto rokmi, 18. júla 1914, sa narodil jeden z nich, dvojnásobný šampión, o ktorého najodvážnejších skutkoch verejnosť dlho nevedela. Gino Bartali na svojom bicykli rozdával radosť, ale predovšetkým nádej.
Pracovitý a hlboko veriaci taliansky národný hrdina sa narodil v dedinke Ponte a Ema neďaleko Florencie. Svoju prvú Tour vyhral v roku 1938 a ako správny Toskánec, už vtedy ukázal svetu svoju tvrdohlavú povahu. Víťazstvo z Francúzska malo byť veľkým tromfom fašistu Benita Mussoliniho. Bartaliho preto pozvali na recepciu, aby svoj triumf osobne venoval diktátorovi. A odpoveď? Il duce dostal košom.
“Jeho víťazstvo bolo záležitosťou národnej hrdosti a fašistickej prestíže, bol naozaj pod veľkým tlakom,“ takto neskôr komentoval rozhodnutie svojho otca syn Andrea. A mal pravdu, Bartaliho gesto mohlo nielenže ohroziť jeho cyklistickú kariéru, ale aj samotný život.
O rok neskôr už Gino žltý dres na Tour neobhajoval. Situácia v Európe sa skomplikovala, Taliani, Nemci a Španieli svoje tímy do Francúzska neposlali. A práve tu, počas vojnových rokov, ktoré pripravili Taliana o najlepšie roky kariéry, sa začal tajomný príbeh, ktorého veľkosť všetci spoznali až po jeho smrti na prelome tisícročia.
Bartaliho požiadal kardinál Florencie, arcibiskup Elia Dalla Costa, aby spolupracoval s tajnou skupinou pomáhajúcou prenasledovaným židom. A keďže k Il Piovi, ako ho prezývali, neodmysliteľne patril bicykel, jeho úloha bola jasná. Ako kuriér pašoval fotografie a falošné dokumenty do tajnej tlačiarne. Pod rúškom tréningu tak precestoval veľkú časť Talianska. A keď ho niekoľkokrát zastavili, jedinou jeho požiadavkou bolo, nedotýkať sa bicykla, je totiž precízne nastavený a akákoľvek manipulácia by ho mohla rozladiť.
Bartali o svojich hrdinských skutkoch nehovoril, čriepky z nich poznal iba jeho syn, ktorý mal zakázané o tom kdekoľvek rozprávať. “Netúžil po uznaní za to, čo počas vojny urobil. Vždy mi tvrdil, že dobrými skutkami sa netreba chváliť, lebo je to len získavanie si popularity na cudzom nešťastí,“ spomína na svojho otca Andrea.
Bartali sa po desiatich rokoch vrátil do cyklistického pelotónu. V roku 1948 stál opäť na štarte Tour de France netušiac, že jeho nezlomná vôľa tentoraz zachráni Taliansko od občianskej vojny. Večer, po náročnej etape mu zazvonil telefón a ozval sa naliehavý hlas jeho dávneho priateľa a predsedu parlamentu Alcide de Gasperiho. “Potrebujeme tvoje víťazstvo,“ povedal mu.
V Taliansku v tom čase zavraždili lídra komunistov Palmira Togliattiho, jeho stúpenci obsadili fabriky a budovy televíznych a rozhlasových staníc. Krajina bola na pokraji veľkých nepokojov, jedným okom však sledovala aj počínanie svojho Gina vo Francúzsku.
Vyhecovaný Bartali vyhral tri nasledujúce etapy a zabezpečil si nedostižný štrnásťminútový náskok. Po tej poslednej z nich sa údajne dvere talianskeho parlamentu rozleteli a zaznelo mohutné. “Bartali vyhral Tour de France“. Sitácia v krajine sa následne upokojila.
Gino Bartali bol veľký pretekár, ktorý okrem dvojnásobného triumfu na Tour zvíťazil trikrát aj na Giro d'Italia. Napriek jeho želaniu, aby si ho verejnosť pamätala iba ako cyklistu, dnes už všetci vedia, že jeho silné nohy, pevná vôľa a veľké srdce si zaslúžia oveľa viac, ako čestné miesto v kronike Tour de France.