Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov MS v hokeji Výsledky výsledky

Cítim sa ako Slovenka, a tak sa aj radujem, tvrdí zlatá Kuzminová

V cieli poslala synčekovi do kamery sladkú pusu. Tá sa o niekoľko minút zmenila na zlatú. Anastasia Kuzminová vybojovala pre Slovensko historicky prvú zlatú olympijskú medailu.

14.02.2010 02:01
Anastasia Kuzminová Foto: ,
Anastasia Kuzminová.
debata

Aké sú vaše pocity z triumfu?
Neverila som, že môžem vyhrať olympiádu s jedným trestným výstrelom. Je to úžasné, krásne. Stále si neuvedomujem, čo som dosiahla.

Čo ste prežívali počas medailového ceremoniálu, čo vám prebleslo hlavou?
Že tá medaila je ťažká (smiech). Váži okolo pol kila. Krásny moment pre mňa bol, keď znela slovenská hymna, ktorú som, samozrejme spievala. Je to také zvláštne, posledné dni som ju mala stále napamäti. Väčšina ľudí si pospevuje známe hity z rádia, no ja som myslela stále na hymnu. Do očí sa mi rinuli slzy, bola som šťastná a hrdá.

Pomysleli ste pred pretekmi či počas nich na medialu?
To nie. Nastupovala som do pretekov s uvoľnenou mysľou. Nechcela som sa až tak zaťažovať, lebo som cítala trošku tlak. Veľmi mi pomohli členovia z tímu, ktorí ma na trati povzbudzovali a hnali vpred.

Bol to váš prvý štart na olympiáde a hneď sa pretavil na zlato…
Mala som z toho celého veľký strach. Nechcela som ľudí sklamať, lebo som cítila, že mi veria. Spoločne s tímom sme však robili všetko pre to, aby sme mali čo najlepšie pripravné lyže, dobre zmapovanú trať a strelnicu. Preteky sa mi naozaj podarili, chvalabohu (úsmev).

Ako ste sa cítili na trati?
Bežecky mi preteky vyšli skvelo. Musím sa poďakovať servismanom, ktorí mi výborne pripravili lyže. Pomohla mi aj skutočnosť, že vo Whistleri sme už dlhšie. Spoločne s manželom Danielom sme si trať viackrát prešli. Poučil ma, kde mám ako korčuľovať, kde mám zmeniť tempo a štýl lyžovania. Jeho príprava bola rozhodujúca, keďže ako jediný presne vie, čo potrebujem a aký štýl tréningu mi vyhovuje.

Manžel vás, zdá sa, pripravil skvelo. Bežecky vám totiž nestíhala inak skvelá Magdalena Neunerová.
Vlani som sa s Neunerovou stretla viackrát, a keď vyhrala, tak len o vlások. Teraz to vyšlo konečne mne. Počas ceremoniálu však bolo na Lene vidno, že je šťastná aj zo striebra. Po jeho skončení však i tak za mnou prišla a spýtala sa ma, či si môže poťažkať zlatú medailu. Vtedy sme sa na seba milo usmiali.

Streľbu ste nezačali dobre, hneď prvý výstrel vám uletel…
Asi som pri ňom nezvládla správne pulz. Potom som sa už viac sústredila a strieľala čisto.

Čo vám prebehlo v hlave po nepresnom výstrele?
Chcela som byť už opatrnejšia. Hovorila som si, že aj keď spravím chybu, nič sa nedeje, ešte ma čaká bežecký úsek a druhá streľba. Ak by mi nevyšiel šprint, na programe je ešte stíhačka a ďalšie preteky. Napokon som mala veľké šťastie a všetko sa to dobre skončilo.

Vnímali ste, že bežíte olympijské preteky?
Cítila som očakávania a tlak národa, no nechcela som na to veľmi myslieť. Pomohlo mi aj to, že bývam s manželom a osobným trénerom mimo olympijskej dediny, kde mám väčší pokoj. Nastupovala som na preteky akoby to bol obyčajný Svetový pohár. Povedala som si, že dám do toho všetko, aby som sa nemusela za seba hanbiť (smiech).

Podmienky neboli žičlivé, na trati pršalo. Bola vaša výhoda, že ste do pretekov šli medzi prvými a trať nebola ešte taká zničená?
Počas celej sezóny je teplo, a tak už viem, aké je to pretekať v daždi. V Östersunde aj v Hochfielzene sa tak jazdilo. Tu vo Whistleri bola trať tvrdá, sneh ešte nestihol byť mäkký. Možno mi trošku pomohlo, že ja som mala ešte dobrú trať a súperky o niečo horšiu. Aj preto sme sa rozhodli, že do pretekov nastúpim medzi prvými.

Ste rodená Ruska, no medailu ste získali už za Slovensko, aký je to pocit?
Cítim sa ako Slovenka, takže sa tak budem aj radovať. Rozhodla som sa nielen pretekať za iný štát, ale tam aj žiť. Mne sa na Slovensku veľmi páči, som tu spokojná a šťastná. Je to pre mňa česť, že som mohla vybojovať zlatú medailu pre Slovensko.

Čo si môžu o vašom zlate myslieť v ruskom tábore?
Asi mi závidia, a tak trochu aj žiarlia.

V čom sa najviac zmenil váš život po odchode z Ruska?
Necítím taký veľký tlak. V Banskej Bystrici mám svoju pohodu, môžem sa pripravovať s manželom a so synčekom, čo mi dodáva psychickú silu. Na Slovensku je úplne iná atmosféra, a to nielen v športe.

Čo vám najviac chýba z Ruska a naopak, čo si najviac ceníte na Slovensku?
Neviete variť boršč (smiech). Na Slovensku je mi inak úžasne. Sú tu milí ľudia. Som veľmi rada, že v Banskej Bystrici máme skvelých priateľov, ktorí nám vždy pomohli.

Spoznávajú vás ľudia na ulici?
Stalo sa mi už, že ma spoznali a vedeli, kto som. Je to príjemné. Som rada, ak môžem robiť ľudí šťastných, potom som aj ja šťastná.

Premietli ste si po zisku zlatej medaily pred očami priebeh vašej kariéry?
Trošku mi to prebehlo mysľou. Veľká vďaka patrí mojim rodičom, ktorí ma priviedli k bežkám a biatlonu a naučili ma milovať tento šport.

Čo vám povedal manžel po tomto úspechu?
Myslela som si, že sa asi zblázni radosťou (smiech). Podľa mňa bol šťastnejší ako ja.

Striebornú medailu z majstrovstiev sveta v Pchjong-čangu ste venovali obetiam tragickej nehody v Polomke. Komu venujete olympijské zlato?
Svojmu synčekovi. On je moje najväčšie životné šťastie. Kvôli nemu som sa vlastne aj vrátila k vrcholovému športu. Zmenil celý môj život. Som veľmi rada, že mi na Slovensku umožnili byť s ním aj počas tréningov. Je síce malý, no rozumie, že som športovkyňa a musela som od neho na čas odísť.

Čo vám odkázal pred odchodom na olympiádu?
Vie, že mám dve zlaté medaily z majstrovstiev Európy a striebro zo svetového šampionátu. Tak mi povedal: ‚Mami, čo keby si priniesla teraz tri medaily naraz?‘

Nájdete si v nabitom programe aj čas na oslavu?
To asi nie, čaká ma toho ešte veľa. Predpokladám, že večer budem úplne hotová (smiech).

Čo vám povedal manžel po tomto úspechu?
Myslela som si, že sa asi zblázni radosťou (smiech). Podľa mňa bol šťastnejší ako ja.

Je to najkrajší deň vášho života?
To nie. Tým dňom bolo narodenie môjho synčeka.

Pozeral sa Jelisej na televíziu?
To neviem, lebo je ešte malý a na Slovensku bolo veľa hodín. Verím, že mi doma držal palce (úsmev). Hneď, ako sa vrátim domov mu ukážem zlatú medailu a vysvetlím, čo jeho mamička dokázala.

V utorok vás čaká stíhačka, do ktorej vyštartujete z najlepšej možnej pozície…
To bude viac o streľbe. Predsa len, je tam o dve položky viac. V stíhačke sa dá veľký náskok stratiť, no i stiahnuť. Budem sa snažiť, aby som si udržala psychickú pohodu a podala čo najlepší možný výkon.

debata chyba