Aj tak však vybojoval pre slovenskú atletiku druhý cenný kov po desaťročných suchotách.
Dosiahli ste takmer osobný rekord. Čo na to hovoríte?
Som veľmi rád, že to takto vyšlo. Bola to veľmi náročná súťaž,
pretože som začal veľmi zle – prešľapom. Najdôležitejšie je, že som získal
medailu. Aj keď v kútiku duše som dúfal v ešte lepší výkon.
Miloslav Konopka roztrhol sieť a štrnásť minút sa nesúťažilo. Vyviedlo vás to z rytmu?
Veľmi, pretože na prvý pokus v súťaži som čakal veľmi dlho. Jeho
chyba to však nebola. Čakať museli všetci a nič sa s tým nedalo robiť.
Práve na svetovom šampionáte ste predviedli druhý najlepší výkon kariéry. Takže formu ste mali vynikajúcu?
Áno, je to tak. Myslím si, že som odviedol maximum. A v ďalšom priebehu sezóny sa budem snažiť hodiť ešte viac.
Keby vás v poslednej sérii neprehodil Bielorus Tichon, mali by ste dokonca striebro. Zaskočil vás jeho skvelý posledný pokus?
Pred posledným pokusom Tichona som si bol takmer stopercentne istý, že budem mať striebro. Ale to, čo potom predviedol, ma šokovalo. Klobúk dolu, naozaj je lepší.
Kedy ste uverili, že to bude medaila?
Po záverečnom pokuse domáceho Japonca Murofušiho, pretože potom sme tam už zostali len štyria. Veril som, že to už vyjde.
Vnímali ste povzbudzovanie slovenskej skupinky v hľadisku?
Áno, vnímal a neustále som se tým smerom pozeral. Vždy keď som vchádzal do kruhu, počul som ich pokriky. Bolo to vynikajúce a veľmi im ďakujem.
Komu venujete medailu?
Mama Eva má zajtra narodeniny, lepší darček ako medailu azda ani nemohla odo mňa dostať.
**====== Eva Charfreitagová: Splnil to, čo sľúbil ======
**
Krajšia časť rodiny Charfreitagovcov prežívala v pondelok popoludní Liborove bronzové finále v hode kladivom na majstrovstvách sveta v japonskej Osake na diaľku doma v Trnave. Mama Eva a sestra, rovnako Eva, držali palce doma pred televízorom.
„Prvýkrát sme s ním neboli niekde vonku na vrcholnom podujatí. Predsa len, réžia spojená s cestou do Osaky bola príliš vysoká,“ začala rozhovor bývalá diskárka a guliarka Eva Charfreitagová st. Jednotlivé Liborove pokusy emotívne prežívala spolu s dcérou, ešte nedávno poprednou slovenskou kladivárkou.
Na otázku, čo ju najviac potešilo na synovom „bronzovom“ výkone (81,60 m), odpovedala: „Najviac si vážim, že splnil to, čo sľúbil. Nehovoril do vetra, že má dobre natrénované a vo finále prehodí 80 m, dokonca mu to vyšlo aj cez 81. V takej vyrovnanej súťaži, kde mohol skončiť prvý aj šiesty, to bolo veľmi dôležité.“
Čo sa týka osláv, tie budú spojené s blížiacimi sa narodeninami v rodine. Libor v jednom z prvých rozhovorov po zisku bronzu uviedol, že medailu venuje mame k zajtrajším narodeninám. A tá to nezávisle od neho potvrdila. „Dal mi ten najkrajší darček, aký som si mohla želať. A navyše, onedlho bude mať okrúhlu tridsiatku aj Libor (nar. 11. 9. 1977 – pozn. SITA). Potom to všetko spolu oslávime,“ dodala Eva Charfeitagová.