Bolt získal zlato vo famóznom svetovom rekorde 9,58

Druhý skončil Tyson Gay časom 9,71 a tretí Boltov krajan Asafa Powell. Dvadsaťdvaročný Bolt zlepšil svoje vlastné doterajšie globálne maximum 9,69 o 11 stotín, ktoré utvoril presne pred rokom 16. augusta 2008 vo finále na olympijských hrách v Pekingu.

Aj Gay si zlepšil svoj „osobák“, čas 9,71 pre neho znamenal posun na druhú priečku v historických svetových tabuľkách a rekord USA. Bronz si vybojoval bývalý svetový rekordér Asafa Powell (9.84) z Jamajky, ktorý bol tretí aj na MS 2007.

Za víťazstvo zinkasoval jeden z najpopulárnejších športovcov sveta 60-tisíc a za svetový rekord ešte prémiu 100-tisíc dolárov. „Dodali ste mi energiu, aj vy máte zásluhu na mojom rekorde,“ poďakoval sa Bolt bezprostredne po finále divákom na Olympijskom štadióne v Berlíne a vzápätí dodal: A šou bude pokračovať."

V prvej reakcii pre médiá v mixzóne vyhlásil: „Bol som pripravený na všetko, po semifinále som sa cítil dobre. Vedel som, že to budú fantastické preteky a vyšlo to. Je to skvelý čas. Dokázal som to, lebo som si veril.“ Bolt ani v druhom vzájomnom súboji s Gayom na stovke v kariére nedal americkému šprintérovi šancu, rovnako ako 31. mája 2008 v New Yorku pri ich premiérovom dueli.

Foto: SITA

Usain Bolt Najlepší z najlepších. Usain Bolt.

„Bolt je ako monštrum, divé zviera. Získa extrémnu rýchlosť, a ak ste po päťdesiatich metroch za ním, nemáte už nijakú šancu,“ vyhlásil Tyson Gay. „Neskutočné!“ – komentoval Boltov výkon Asafa Powell stroho, ale zato veľmi výstižne. Rodák z Trelawny ostáva nezdolaný od 22. júla 2008, keď v Štokholme prehral s krajanom Asafom Powellom. Finálová stovka bola pre Bolta trinásta v sezóne, a hoci je 13 nešťastné číslo, jemu priniesla premiérový titul majstra sveta v kariére. Cesta za zlatom mu trvala presne 39,70 sekundy (rozbeh 10,20, štvrťfinále 10,03, semifinále 9,89, finále 9,58).

Foto: SITA

Tyson Gay, Usain Bolt Rozdiel v cieli bol opäť markantný.

V tomto roku bežal Usain Bolt 13 stoviek: prvú v marci doma na Jamajke v Spanish Towne s miernou podporou vetra za 9,93, potom 11. júna v Toronte mu v chlade, protivetre a hustom lejaku namerali 10,00, o šesť dní neskôr v Ostrave už 9,77, ale s vetrom o jednu desatinu nad povolenú dvojmetrovú hranicu v chrbte.

Na majstrovstvách Jamajky zakľakol do blokov trikrát – v rozbehu za 10,14, v semifinále 10,11 a vo finále 9,86 sekundy. V Paríži na mítingu Zlatej ligy vyhral za 9,79 a teraz v Londýne mu v silnom protivetre namerali vo finále 9,91, keď v rozbehu skončil druhý za 10,31 v protivetre 2,9 m/s.

Potom prišli na rad štyri na MS v Berlíne – v rozbehu 10,20 (3. najlepší čas), štvrťfinále 10,03 (5.), semifinále 9,89 (1.) a finále okorenil skvelým svetovým rekordom 9,58 (1.).

V berlínskom finále utvoril už svoj tretí svetový rekord v najkratšom šprinte, celkovom ich má na konte štyri (aj s dvojstovkou z finále OH 2008) a okrem toho bežal aj v štafete Jamajky, ktorá v Pekingu vylepšila svetové maximum na 4 × 100 m.

Zverenec trénera Glena Millsa zaznamenal najvýraznejšie zlepšenie oficiálneho svetového rekordu na 100 metrov elektronickej ére – až o 11 stotín. Doteraz najviac skresali na jedenkrát z globálneho maxima najviac Bolt 31. mája 2008 v New Yorku (z 9,77 na 9,72) a Američan Maurice Greene 16. júna 1999 v Aténach (z 9,84 na 9,79).

Svetovou šampiónkou vo vrhu guľou na šampionáte v Berlíne sa stala podľa predpokladov Valerie Viliová. Dvadsaťštyriročná Novozélanďanka obhájila titul spred dvoch rokov z Osaky, keď v piatej sérii dosiahla výkon 20,44 m.

Na víťazstvo by jej však stačil aj druhý najlepší pokus z tretej a šiestej série 20,25. Olympijská víťazka z Pekingu Viliová je výnimočným zjavom svetovej atletiky: doteraz vyhrala všetky šampionáty, na ktorých štartovala (MS 17, MSJ, MS, halové MS, OH, Hry Commonwealthu) a naďalej ťahá sériu 22 finálových víťazstiev v rade.

Naposledy prehrala vo Svetovom atletickom finále v roku 2007 v Stuttgarte s Bieloruskou Nadeždou Ostapčukovou.

Striebro si v nedeľu večer v Berlíne vybojovala v osobnom rekorde Nemka Nadine Kleinertová (20,20) a bronz brala rovnako v najlepšom osobnom výkone Číňanka Kong Li-jiao (19,89).

Jessica Ennisová sa stala kráľovnou sedemboja na majstrovstvách sveta v atletike v Berlíne. Dvadsaťtriročná Britka potvrdila líderské postavenie v tohtosezónnych tabuľkách a v súčte siedmich disciplín dosiahla najlepší svetový výkon roka 6731 bodov.

Juniorská majsterka Európy z roku 2005 sa stala vôbec prvou britskou atlétkou s titulom majsterky sveta v sedemboji. Striebro si za veľkých ovácií zaplneného Olympijského štadióna vybojovala Nemka Jennifer Oeserová (6493) a bronz patrí Poľke Kamile Chudzikovej (6471).

Oeserová aj Chudziková si utvorili osobné rekordy. Olympijiská víťazka Natalia Dobrynská z Ukrajiny zostala tentoraz bez medaily, na 4. mieste jej na ňu chýbalo 27 bodov.

Ennisová v Berlíne absolútne dominovala. V dvojdňovej súťaži psychickej aj fyzickej odolnosti viedla od začiatku až do konca. V úvodnej disciplíne 100 m prek. dosiahla skvelých 12,93 s, vo výške 192 cm, čo je o 3 cm menej ako jej britský rekord a do záverečného behu na 800 m vstupovala už s obrovským náskokom 171 bodov. V ňom dosiahla solídnych 2:12,22 a potvrdila titul majsterky sveta.