Tušili ste po prechode z bežeckého lyžovania k biatlonu, že vám tak ovplyvní život?
V začiatkoch to neviete odhadnúť ani povedať, aká dlhá bude vaša kariéra. Biatlon zariadil, že som pri ňom a v ňom prežila devätnásť rokov, zažila veľa pekného. Mám na čo spomínať.
Nikdy ste nechceli vziať späť – aspoň pomyselne – rozhodnutie pribrať si k lyžiam i pušku?
Nie. Rozhodla som sa správne. Neľutujem nijaké rozhodnutie, ktoré som v živote urobila. Bolo to pozitívne, malo to tak byť. K biatlonu ma priviedol Juraj Sanitra a Roman Schwarzbacher, neskôr môj prvý manžel. To je ale stará a známa história.
Pri vážnych medzníkoch zvykne športovec rekapitulovať. Na ktorej zimnej olympiáde ste mali k medaile najbližšie – v Lillehammeri 1994 alebo o štyri roky v Nagane?
Najradšej spomínam na Lillehammer. Pripravil skvelý športový sviatok: biely, krásny, prírodný, typický nórsky, s úžasnou atmosférou. Takú som potom už nezažila nikde. Bola to moja prvá zimná olympiáda. Medaila mi ušla, keď som posledným výstrelom netrafila terč. Čo sa zopakovalo aj o štyri roky v Nagane. Dlho to vyzeralo aj na medailu v štafete, napokon sme skončili na nevďačnom štvrtom mieste. Už neriešim, prečo sa tak stalo.
Stali ste sa prvou slovenskou medailistkou zo svetového šampionátu v biatlone. Ako často si v mysli púšťate film zo stíhacích pretekov, v ktorých ste získali striebro? Čo vám najviac ostáva v pamäti?
Dozadu sa veľmi nevraciam, len z času na čas, keď mi to niekto pripomenie. Na štart som vybiehala siedma zo šprintu. Poslednú streľbu som absolvovala čisto a predbehla niekoľko súperiek, medzi nimi i favorizovanú Švédku Magdalenu Forsbergovú. Ony nezaostávali, to ja som im utekala. V poslednom kole som priam letela.
Mali ste v biatlonovom programe obľúbenú disciplínu?
Nie. Popredné umiestnenia som dosiahla v individuálnych pretekoch na 15 kilometrov, v šprinte na polovičnej vzdialenosti i v stíhačke. Ak vám sadne streľba, je to skoro jedno.
Na tohtoročných majstrovstvách sveta dobehla ženská štafeta ôsma. Je to prísľub do budúcnosti?
Bude, ak jej členky zopakujú takéto umiestnenie aj v budúcej sezóne. Mladé dievčatá musia na sebe tvrdo pracovať, slovenský biatlon by potreboval prinajmenej ešte dve súce pretekárky.
To už bude tak trocha aj vaša úloha.
Budem trénovať deti, ktoré s biatlonom začínajú. Mám im čo ponúknuť, avšak aj pre mňa pôjde o novú skúsenosť.
Dotkla sa vás nostalgia pri stredajšej rozlúčke s kariérou?
Ani nie, všetko šlo a aj sa stalo tak, ako malo. Samozrejme, pri niektorých spomienkach sa nostalgii nevyhnete. Rozlúčku som zvládla v pohode, biatlon mi napísal v živote pekný scenár. Jeden sa končí, iný sa začína.
** Čo dosiahla Halinárová**
striebro v stíhacích pretekoch na MS 1999
1. miesto v pretekoch Svetového pohára v Östersunde (1993) a Lahti (1995)
3. miesto v pretekoch Svetového pohára vo Val Cartier a v Lake Placid (1998/99)
Najradšej spomínam na Lillehammer 1994. Pripravil skvelý športový sviatok: biely, krásny, prírodný, typický nórsky, s úžasnou atmosférou. Medaila mi ušla, keď som posledným výstrelom netrafila terč.