Sníva sa vám ešte o hokeji?
Mám viac času. V noci bývam často hore a sledujem NHL, mám prehľad ako nikdy. Keď spím, o hokeji sa mi sníva. Stále hrám. Vždy viem presne, čo mám urobiť. Robím to inak ako dnešní hokejisti.
Čo robíte inak?
Skoro všetko. Som častý kritik, ale už som zistil, že niekedy je zbytočné kritizovať. Niektoré veci sa jednoducho nedajú naučiť. Môžete niečo natrénovať, ale zďaleka nie všetko. Musíte to mať v sebe, mať talent.
Máme menej talentov?
Jednoznačne. My sme vyrastali na ulici, denne sme hrali futbal a hokej. Mládež má už iné záujmy. Viete, ktorý je dnes najťažší predmet v škole? Telesná výchova. Potvrdzujú mi to aj učitelia. Je to neuveriteľné, lebo my sme sa na ňu najviac tešili. Veľa detí sa jej vyhýba, ako môže. Vymýšľajú si výhovorky, tvrdia, že sú choré, rodičia im píšu ospravedlnenky. Väčšina nešportuje, na sídliskách nevidím, že hrajú futbal a hokej. Je malý zázrak, že niekto občas vyskočí.
Čítajte viac Politika do športu nepatrí? Pellegrini vyzýva Šatana a spol., aby na MS zavolali aj hráčov z KHL. Zväz reagoval
Je to len u nás?
Je to všeobecný trend. Keby nepôsobili vo futbale Messi a Ronaldo a v hokeji zopár výnimočných hráčov, Connor McDavid a spol., ani sa nemáme na koho pozerať.
Hrávali ste aj futbal. Mali ste dilemu, ktorému športu dať prednosť?
S bratmi sme skúšali každý šport. Miloval som hokej i futbal. Nebanujem, po akej ceste som sa pustil. Ale keby som si mal dnes vybrať, dám prednosť tenisu. Sám vyhrám, sám zarobím, sám si to užijem.
Nevynikali ste mohutnou postavou a silou. Čo považujete za svoju najväčšiu prednosť, čo vás vynieslo do špičky?
Viete, prečo som bol taký rýchly? Lebo som sa bál, že keď ma súper dostihne, pribije ma o mantinel a zostane zo mňa len mastný fľak. Dôležitá bola šikovnosť, dobrá hlava i ruky. Odmalička som túžil dávať góly. Veľa gólov. Sú všade najžiadanejšie. Čím viac ich dáte, tým ste úspešnejší.
Foto: ČTK / Havelka Zdeněk
O mnohých sa rozprávajú legendy. Napríklad o tých, ktoré vás nominovali na olympiádu do Lake Placidu…
V tom ročníku som sa stal najlepším strelcom ligy so 43 gólmi. V nominácii som sa neobjavil. Bolo mi do plaču. Hrali sme v Plzni. V rozpätí 20 sekúnd som dal z troch metrov dva navlas rovnaké góly. Trafil som vždy ľavý vinkel bránky. Rozhodca, pán Okoličáni, mi vravel: Vinco, keby som mohol, podám ti ruku, toto som ešte nezažil. Rád by som mal video z týchto gólov, chcel by som to ešte vidieť.
Zabralo to?
Po zápase som išiel za reprezentantom Ebermannom a vravím mu: Povedz v Prahe, že Lukáč vie hrať hokej. Na druhý deň ma dodatočne nominovali…