Michal Gašparík (42) patrí medzi ambicióznych predstaviteľov nastupujúcej trénerskej generácie. Aktuálne nik nepôsobí v najvyššej súťaži dlhšie ako on. Nedávno začal štvrtý rok na lavičke Spartaka.
Aký ste boli hráč?
Mal som svoju hlavu a myslel som si, že vždy aj pravdu. Vravel som si, že čo robím, je jedine správne a tréneri mi krivdia. Tento prístup ma v kariére brzdil. Bol som solídny futbalista, ale moja tvrdohlavosť ma obrala o lepšie výsledky. Keby som zopár vecí zmenil, bol by som úspešnejší.
Boli ste talent?
Asi mi nechýbal. Bol som ľavák, mal som na naše pomery solídnu kopaciu techniku, dobrú prácu s loptou. Fyzicky som bol slabší, nevynikal som v bránení, hlavičkovaní, nerobil som šmýkačky. To ma limitovalo, v ťažších zápasoch sa to prejavilo. Najmä v porovnaní s komplexnejšími hráčmi. Chýbala mi väčšia bojovnosť, odolnosť, zanietenosť. To sa dá ľahšie zmeniť ako nedostatok futbalového talentu, s ktorým sa musíte aj narodiť.
Už je jasné, prečo ste sa vyjadrili, že tréner Gašparík by mal problémy s hráčom Gašparíkom…
Áno, o tom hovorím. Dnes je futbal natoľko komplexný, že bez niektorých vlastností sa v ňom výraznejšie nepresadíte. Hráč musí mať vyváženú ofenzívu i defenzívu, lopta mu nemôže robiť problémy, ale zároveň by mal byť fyzicky dobre pripravený. To som úplne nespĺňal. Tréneri mi to aj vraveli, snažili sa to zmeniť, ale moja tvrdohlavosť bola silnejšia.
Čítajte viac Slovan potrebuje zmeny. Bude sa meniť majiteľ? Je normálne, že hráči a kluby sú na predaj, reaguje Kmotrík
Takže jedenásť Gašparíkov v mužstve by ste nezniesli…
Stačí, keď je v ňom jeden a už je zle (smiech). Usilujem sa ho zmeniť a je to vždy ťažké.
Aká je súčasná generácia futbalistov? Iná, ako bola vaša alebo tie pred vami?
Je iná. Spočiatku som mal pocit, že bude drzejšia a nevychovanejšia, ako sa to hovorí aj o deťoch v školách, ktoré sú ťažšie zvládnuteľné. Ale teraz si myslím, že tí najrozumnejší, ktorí sa presadia do prvých mužstiev, sú už inak nastavení. Sú uvedomelejší, ako sme boli my. Vedia, že na prvom mieste je tvrdá robota. Aj u nás sa vo futbale postupne zvyšuje profesionalita hráčov.
Viedli ste futbalistov, s ktorými ste si nevedeli poradiť?
Najčastejšie sa to stáva u cudzincov. Mnohí predstavujú inú mentalitu. U nás sú to najmä hráči čiernej pleti, ktorí prichádzajú z úplne iného prostredia, majú iné návyky i predstavy. Často sa pozerajú na dosť vecí inak, ako by som čakal. Za pochodu zbierame skúsenosti, to je vysoká škola trénerstva v praxi.
Dôležitá je presná komunikácia. Rozumejú vám legionári?
Zažil som, že prikyvujú a potom som zistil, že nevedeli, o čom bola reč. Preto som nielen tréner, ale aj učiteľ. Často hráčov aj skúšam a používam rôzne metódy, aby som si overil, či všetko správne pochopili. Pochádzam z učiteľskej rodiny, mama i otec sú učitelia, sám som si urobil pedagogické minimum. Používame aj video, vizuálne pomôcky, kreslíme. Nestačí len hovoriť.
Veľa cudzincov je aj medzi trénermi. Národný tím vedie Talian Calzona. Aktuálne vraj nemáme doma trénerov, ktorí by mohli prevziať tento post. Váš názor?
Máme šikovných trénerov, ale situácia sa vyvinula v danom momente tak, že ani ja by som nevedel na niekoho jednoznačne ukázať a tvrdiť, že by mal viesť národné mužstvo. Preto som sa stotožnil s talianskym riešením.
Foto: TASR, Lukáš Grinaj
Teraz by ste vedeli povedať meno slovenského kouča, ktorý by mohol prevziať reprezentáciu?
Vlado Weiss. Z mladších vyskočil napríklad Martin Ševela či Adrián Guľa. Ale v čase výberu nik nemal výraznejší trénerský úspech…
Ale zo zahraničia sme boli ochotní akceptovať muža, ktorý ho tiež nemal, ba chýbali mu aj skúsenosti z práce hlavného trénera…
To je pravda, ale prichádzal z krajiny, ktorá patrí medzi futbalové veľmoci, pôsobil vo veľkom klube, kde sa veľa naučil a mohol priniesť niečo nové.
Vy by ste si trúfali na tento post?
Neviem si to zatiaľ predstaviť. Mladý tréner, ktorý začína, by mal najskôr, čo najviac robiť denne s mužstvom a viesť veľa zápasov. Preto je dôležitá prax v klubovom futbale. Na reprezentáciu musí tréner dozrieť.
Najviac času ste ako hráč strávili v Trnave. Viackrát ste odišli do iného klubu a vždy ste sa vrátili…
Dôvody boli rôzne. Ak dobre počítam, štyri razy som v Trnave začínal novú kapitolu. Často sa mi smiali, že mám viac návratov ako Pico Zelenský, keď pôsobil v Spartaku ako tréner i asistent. Asi to bolo najmä tým, že som si neudržal konštantnú výkonnosť. Mal som vždy lepšie i horšie obdobia.
Pôsobili ste vo viacerých kluboch, ale vždy zväčša jednu sezónu. Len v Tepliciach ste vydržali dlhšie…
Tam som strávil tri sezóny, bolo to najdlhšie obdobie, ktoré som prežil mimo Trnavy. Predtým som bol v Baníku Most, kde sa mi darilo. Chcel som na to nadviazať v Tepliciach, čo úplne nevyšlo, prenasledovali ma zranenia, mal som dosť absencií. Napokon ma to vždy ťahalo do Trnavy. Nemusel som sa vrátiť, ale chcel som.
Čítajte viac Sauer: Ťažký spánok, v očiach slzy. Futbal bol krutý, ale Žilina sa nemá pred Európou za čo hanbiť
Kde ste sa cítili najlepšie?
Tam, kde som hrával v základnej zostave. Teda vždy inde. Nech som bol kdekoľvek, vždy som sledoval Trnavu, ako sa jej darí a v duchu som si vravel, že by bolo dobré, keby som sa vrátil… Rád spomínam na Dunajskú Stredu, kde som prežil tiež iba rok, výkonmi som sa predal do Poľska. Platí, že keď sa darilo Trnave a pravidelne som hrával, tak som sa cítil najlepšie doma.
Trnava sa pýši krásnou futbalovou históriou. Zažili ste zápas alebo nejaký moment, ktorý vám utkvel v pamäti?
Škoda, že si nepomínam na éru môjho otca a ich úspešného tímu, bol som ešte malý. Len som počúval, akí to boli výborní futbalisti. Porovnávali ma s otcom. Boli sme podobné typy, hrával na krídle, často aj ja. Vedel spadnúť a vybaviť penaltu, čo som ja nevedel (smiech). Mal som lepšiu ľavačku, on bol lepší driblér. Otec bol dedinský chalanisko, ktorý mal v sebe iskru, ktorá mne chýbala. Ako fanúšik si dobre spomínam až na obdobie, keď Spartak s trénerom Peczem tri roky bojoval o titul.
Chodili ste na zápasy?
Štadión býval plný a v hľadisku som nechýbal ani ja, bol som dorastenec. Túžili sme po titule. Raz sme ho už skoro mali, ale v poslednom zápase v Rimavskej Sobote sme oň prišli. Po týchto sezónach som začínal v prvom mužstve, ale to už prichádzala tvrdšia realita. Stihol som zopár hráčov z úspešnej éry, napríklad Mareka Ujlakyho či Jara Hrabala.