Filip Šebo sa stal druhý raz kráľom strelcov. Vyhlásený kanonier dal čoskoro futbalu zbohom a presedlal na triatlon. V sobotu oslávi 40 rokov.
Vždy ste strieľali veľa gólov, ale jar 2011 bola výnimočná. Zažili ste lepšie obdobie?
To si netrúfam tvrdiť. Futbal nie je len o góloch, ale aj o celkovej psychickej a športovej pohode. V každom klube, v každej sezóne som mal kratšie či dlhšie obdobie, keď som sa cítil dobre. Jar 2011 určite patrila k najlepším. Cením si ju o to viac, že som sa v zimnej príprave ťažko zranil, ale rýchlo som sa dal dokopy a do formy.
Slovanu ste vystrieľali titul a prispeli ste aj k veľkému obratu. Po jeseni bol piaty a strácal na vedúcu Žilinu dvanásť bodov. Na konci súťaže ste ich mali o štrnásť viac…
Pamätám si, že jar Žiline nevyšla a napokon naším najväčším súperom bola Senica. Na začiatku mája, do konca súťaže zostávalo už len pár kôl, sme vyhrali na jej pôde. V závere zápasu som strelil víťazný gól. To bol rozhodujúci moment v boji o titul. Prvý raz sme sa dostali na čelo tabuľky a už sme šancu nepustili. K tomu ešte dodám, že sa sformoval výborný kolektív, vládla ideálna súhra na lavičke i na ihrisku. Všetko sadlo. Boli sme vtedy nezdolateľní a mali radosť z futbalu.
Čítajte viac Nie všetko sa dá ospravedlniť. Ťažko ho zmením, po niekom to zdedil, vraví Weiss o synovi
Zahrali ste si v Nemecku, Škótsku i vo Francúzsku a vravelo sa, že opäť zamierite do zahraničia. Spomínalo sa aj Anglicko. Prečo to padlo?
Mal som ponuky, ale nijakú som neprijal. Chcel som zostať v Slovane a splatiť majiteľovi jeho dôveru. Slovan mi pomohol, keď som sa vracal domov, dal mi šancu. Nepovažoval som za korektné, aby som sa vtedy zbalil a odišiel. Sľúbil som, že mu pomôžem v Európe. Bolo mi doma na Slovensku dobre, zahraničia som si užil dosť, vedel som, čo to všetko obnáša. Rozhodli emócie a dobré vzťahy. Mal som ich aj s trénerom Weissom, ktorý prevzal mužstvo. Vyradili sme AS Rím a hrali sme v skupine Európskej ligy.
Slovan aj aktuálne vedie ligu pred Žilinou – o dvanásť bodov. Môže ešte stratiť titul?
Nemôže. Muselo by sa mu stať niečo strašné a škaredé. Súperi nemajú reálnu šancu, aby sa na Slovan dotiahli.
Sledujete domácu súťaž? Chodíte na ligu?
Príliš ju nesledujem, na zápasy chodím výnimočne. Môj jediný kontakt s ligou v podstate zostal vďaka Vladovi Weissovi. Je môj najlepší kamarát a sme v dennom kontakte. Občas sa idem na neho pozrieť, najmä ak sa hrá nejaký európsky zápas. Alebo sa s ním vyberiem na štadión, keď práve nehrá. Poviem na rovinu, že okrem rodiny Weissovcov ma v slovenskom futbale nič iné nezaujíma. Sledujem, či je Vlado zdravý, či sa jemu a jeho otcovi v pozícii trénera darí. Nevidím dôvod chodiť sa pozerať na niekoho, koho nepoznám, neláka ma atmosféra, lebo tam nijaká nie je.
Foto: František Gažík
Myslíte si, že liga je slabšia ako pred vyše desiatimi rokmi?
Podľa mňa neurobila ani krok vpred. Okrem toho, že sa postavili a zrekonštruovali nejaké štadióny, čo už bola nevyhnutná podmienka. Keby sa to nestalo, mohli by sme ligu pomaly aj zrušiť. O majstrovi je rozhodnuté, jasné je to aj na konci tabuľky. Divácky záujem nie je vyšší. Liga je v lepšom prípade na podobnej úrovni ako pred rokmi, ak nie na horšej. Je to smutné konštatovanie.
Prvý raz ste sa stali kráľom strelcov ako dvadsaťjedenročný v Artmedii Petržalka. Ktorý triumf si ceníte viac?
Niečo sa dá porovnať. V Petržalke i v Slovane som mal fantastických spoluhráčov a nahrávačov na góly. V Petržalke to boli Jano Kozák a Braňo Fodrek, v Slovane Ďuro Halenár a Igor Žofčák. Dal som rovnaký počet gólov, získali sme titul, mali sme rovnakého majiteľa. Artmedia získala prvý titul, ja som bol najlepší strelec. To prvé asi chutí vždy viac a krajšie.