Ale nad všetkým čnie jeho triumf na osemstovke v stretnutí Európa versus Amerika v Štuttgarte 31. júna 1969. Víťazný čas 1:45,4 bol 39 rokov platný slovenský rekord. Košický rodák Jozef Plachý oslávi 28. februára 75 rokov.
Kráľovná športov atletika ešte ani na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov nemala svoj svetový šampionát. O to prestížnejšie boli stretnutia Európa – Amerika. Uskutočnili sa tri a vo všetkých štartoval Jozef Plachý.
Do prvej európskej nominácie sa dostali len dvaja československí borci. Jozef Plachý mal dvadsať a diskárska legenda Ludvík Daněk tridsaťdva. Pridelili im spoločnú izbu v štuttgartskom hoteli Zeppelin.
„Mal som trochu obavy, ako ma slávny diskár prijme, predstavovali sme už rozdielne generácie. Ale všetko bolo v najlepšom poriadku, zobral ma pod ochranné krídla,“ spomína Plachý. Obaja nastúpili na svoje preteky v druhý deň podujatia. Osemstovka sa bežala večer po pol deviatej.
„Ešte dvesto metrov pred cieľom som sa držal na treťom mieste za Nemcom Frommom a Jamajčanom Dyceom. Šliapal som im na päty a vyčkával na vhodný okamih. Mal som v tom roku výbornú formu a veril som si aj v týchto pretekoch.“
Úžasný výkon i rekord
Po poslednej zákrute zrýchlil, predĺžil krok a vyštartoval dopredu. V cieľovej rovinke sa mu už svetové esá pozerali na chrbát. Kontroloval situáciu. „Keby pridali, pridal by som tiež. Ale k tomu ma neprinútili. Myslím, že som ich mojím dôrazným nástupom zaskočil.“
V cieli sa stopky zastavili na hodnote 1:45,4. Vyhral o celú sekundu. Úžasný čas. Československý rekord. Ale nielen to. Tento výkon vyhlásili za najlepší na pamätnom podujatí.
Čítajte viac Nohy bosého pastiera už maratón pod dve hodiny nestlačia. Bežecký klenot sa nebál útočiť
"V tom čase sa ešte neorganizovalo v atletike veľa súťaží svetového rangu, v podstate bolo len zopár významnejších mítingov. Najlepší atléti sveta sa stretávali málokedy. O to výnimočnejšie bolo kontinentálne súperenie.
Popri ňom sa uskutočnili ešte medzištátne súboje USA – ZSSR, ktoré mali tiež mimoriadne prestížny náboj, a roku 1977 vznikol Svetový pohár, predchodca budúcich majstrovstiev sveta," približuje atletický expert a manažér Alfonz Juck.
Plachý bol vtedy mladý atlét, ešte len zbieral skúsenosti, o to cennejší bol jeho výkon.
"Mal výnimočný punc. V tom čase platil svetový rekord z mexickej olympiády – 1:44,3. Plachý teda bežal len o sekundu pomalšie a aj z dnešného pohľadu má stále skvelú hodnotu. Aktuálny svetový rekord drží Rudisha z londýnskych OH, kde zabehol 1:40,91.
Hoci vo viacerých bežeckých disciplínach vládne boom, rodia sa rekordy a od 1 500 vyššie je to priam neskutočné, osemstovka je špecifická, jej hranice sa príliš dramaticky neposúvajú. Napokon aj Rudishov rekord má už čoskoro dvanásť rokov," pokračuje Juck.
Osemstovka predstavuje prechod medzi rýchlostným a vytrvalostným behom. „Tam sa to niekde láme. Pri osemstovke ide o bežeckú zdatnosť aj rýchlosť, často sa v nej taktizuje. Vyžaduje si skvelú fyzickú pripravenosť.“
Tretry mu vyzúvala legenda
V lete 1969 svet žasol nad výkonom mladého Košičana. Hneď po pretekoch sa okolo neho zhrčilo množstvo fotoreportérov. Sadol si a chystal sa vyzuť si tretry. Vtom sa pred ním vynoril kapitán tímu Európy Gaston Roelants. Nadšene ho objal a medzi prvými mu gratuloval.
„Vyzúvať bežca večera je moje právo,“ vyhlásil legendárny belgický stípliar a vytrvalec, olympijský i európsky šampión na 3 000 metrov prekážok.
Čítajte viac Som v poriadku, ozval sa Sagan po procedúre v talianskej nemocnici. Pod kožou mu pribudol implantát
Vzápätí sa k nemu predral aj Daněk, ktorý v ten večer takisto vyhral svoju disciplínu. „Plašáku, urobil si dieru do sveta,“ s uznaním pokyvoval hlavou.
Netrvalo dlho, volali ho do čestnej lóže, kde sedel aj nemecký kancelár. Vyhlásili ho za atléta celého stretnutia.
Aj s odstupom času spomína na fantastické preteky v neskutočnej atmosfére. V hľadisku Neckarstadiona bolo 60-tisíc divákov. Medzi nimi asi tisíc priaznivcov z Československa, v tom čase sa ešte stále dalo ľahšie cestovať do zahraničia.
„Toľko československých vlajok som na atletike nikdy dovtedy a ani potom nevidel. Aj doma sledovalo preteky množstvo fanúšikov a po návrate ma vítalo bezmála tritisíc ľudí. Bol to nádherný zážitok.“
Jeho víťazný finiš v Štuttgarte sa stal jedným zo symbolov úspechov československého športu. Dostal sa do zvučky populárnej spravodajskej televíznej relácie Góly – body – sekundy.
A hoci vlastne len rozbiehal veľkú kariéru a čakalo ho ešte veľa zaujímavých podujatí a pretekov, už nikdy osemstovku rýchlejšie nezabehol.