Je piatok ráno a do tatranského strediska v Jasnej sa už len tak ľahko nedostanete. Muži v žltých vestách rozdávajú pokyny, pod Chopkom počuť ratraky a hluk lanoviek.
Na jednej strane to vyzerá ako bežná rekreačná lyžovačka, na druhej, že sa chystá niečo mimoriadne. Roztiahnuté červené siete okolo trate, na ktorej sú roztrúsené bránky – pripravené na tréning obrovského slalomu.
Pred sedačkou na Lukovú sa postupne schádzajú lyžiarky. Američanka, Nemka, Češka, Švajčiarka, Livio Magoni v bunde s nápisom CZE. I jeho bývalá zverenka Petra Vlhová.
Fotoaparáty cvakajú, kamery snímajú. Slovenská hviezda vyzerá spokojne. Nikdy predtým si vraj tak dobre v Jasnej nezalyžovala. Prvá zo všetkých. A na prázdnej trati. Bol to akýsi lyžiarsky „voľný štýl“ – bez bránok.
Samozrejme, nechýba ani Mikaela Shiffrinová. Tak, ako ju poznáme. Zapózuje, podpíše sa, keď je záujem. A ten je – pochopiteľne – opäť veľký.
„Stál som vedľa, podal fotoaparát niekomu cudziemu, nech nás odfotí. No ten babrák sa nerozhýbal, Mikaela odišla a ja nemám ani fotografiu,“ chytal sa za hlavu jeden z rozčarovaných fanúšikov, ktorý pri lanovke čakal ďalšiu hodinu v nádeji, že najlepšia lyžiarka v histórii sa ešte vráti.
Z hotela, ktorý je hádam len dvadsať metrov od dolnej stanice sedačky, však viac nevyšla.
To Jana Palovičová, športová riaditeľka podujatia, kmitá celý deň. O jedenástej je hore na Lukovej, o polhodinu už dole. Keď ju vyzveme na krátky rozhovor, navrhne opäť cestu sedačkou, čomu sa však urputne bránime.
Je predsa veľká zima.
„No dobre, čo už s vami,“ zvolí na pár otázok.
Cez víkend sa tu očakáva 12-tisícový dav. Obrovská masa je zároveň veľká zodpovednosť. „Ale sme pripravení. Hoci dnes je trošku hmla, vyparuje sa z vody, dúfam, že v sobotu to zmizne a nebude fúkať,“ hľadí hore kopcom.
Palovičová je v Jasnej akousi „Vlhohou zákulisia“. Vie o všetkom. Stretli sme ju tu aj pred ôsmimi rokmi, keď sa Tatry pripravovali na prvý Svetový pohár v ére samostatnosti.
V mysli sa nám vynárajú spomienky na jej slzy, keď sobotňajší obrovský slalom museli kvôli nepriaznivému počasiu preložiť na pondelok.
Pripomíname jej to.
„Každý rok je iný. V sezóne 2021 sme mali šťastie, prialo nám počasie, hoci sa preteky konali až v marci. Tentoraz nám prischol prvýkrát januárový termín – nuž, je tu poriadna zima,“ zasmeje sa.
A my to môžeme len potvrdiť.
V sezóne 2016 skvelý dojem skazilo počasie, v roku 2021 to bol zasa covid-19, pretekalo sa pred prázdnymi tribúnami.
A teraz?
„Bude to najlepší ročník, lebo máme najlepšiu pretekárku. Navyše, po príchode zástupcov z FIS sme od nich počuli samú chválu. Keď videli, ako je všetko pripravené – od infraštruktúry až po snežnú tribúnu, boli užasnutí. Ale samotná trať je ešte o dva stupne vyššie ako všetko ostatné,“ teší ju, že niekoľkomesačná drina sa blíži k zdarnému koncu.
Predovšetkým posledné dni má nabité. Palovičová je denne v Jasnej už od šiestej „a potom sa to až do večera celý čas melie“.
„Keď skončíme s rozhovorom, pôjdem späť hore na kopec, čaká ma tam režisér, spravíme kamerovú skúšku. Spustíme dole troch mladých pretekárov, po nich zasa nastúpia Žampovci s prenosnými kamerami. O piatej ma čaká porada, potom zasa žrebovanie… A tak ďalej, a tak ďalej. Deň sa skončí neskoro večer,“ vysvetľuje nám.
Za všetku námahu chce jediné – aby sa všetko odohralo tak, ako to má naplánované. „Aby sa všetko začalo o 9.30. Aby boli plné tribúny, lebo ja verím slovenským fanúšikom, viem, že budú úžasní a spravia vynikajúcu atmosféru. Ale hlavne nech si to každý užije,“ želá sebe i ostatným.
To je síce pekné, ale všetko by mala zavŕšiť korunka na hlave Petry Vlhovej, pripomíname jej. „Pravda, najlepšie nech získa obe,“ usmeje sa.
Na kopci, ktorý so svojim tímom pripravovala, v uplynulých týždňoch vídala 28-ročnú Liptáčku pravidelne. „Ale držím sa stranou, vždy ju pekne pozdravím, no viem si predstaviť, čo to pre ňu znamená. Vníma to, ale je už zvyknutá. Síce toto sú domáce preteky, no pôjde to, uvidíte,“ presviedča.
Počas rozhovoru väčšinou hľadí na trať. Hoci je dokonale pripravená, akoby na nej stále hľadala detaily, ktoré sa dajú vylepšiť. Po otázke, či sa Jasná môže rovnať Killingtonu, Courchevellu či Levi, sa na chvíľu zastaví.
Čítajte viac Magoni: Vlhová je ako Real Madrid. Verím, že slovenský fanúšik je inteligentný a prejaví mi rešpekt
"Keby sme to brali po športovej stránke, sme top, lebo pretekárky tu majú fantastickú tréningovú trať, naozaj má svetové parametre. V ostatnom – netvrdím, že veľmi zaostávame – ale nie sme ešte úplný stred.
Bola by som rada, keby sa im sem chcelo chodiť každý rok, no nie je to o mojom chcení, ide sa tam, kde to určí FIS. Avšak podujatím, ktoré chystáme teraz, patríme k najlepším," povie sebavedomo.
Ohlasy od jednotlivých výprav má skvelé…
„Viete, jedno sú tréneri a iné lyžiarski funkcionári. Tréneri sú šťastní z podmienok, aké tu nájdu, funkcionári vám zasa na všetko povedia: Óóó, Óóó. Každý, kto to tu uvidí, si akiste spraví skvelý názor o Jasnej,“ dodáva na záver a sadá si opäť na lanovku.
Smer Luková. Tam, kde to zajtra celé vypukne.