Po troch odohratých zápasoch s USA, Lotyšskom a Fínskom bol tím bez bodu, s hrozivým skóre 3:18 a viac sa skloňoval boj o záchranu ako boj o medaily. Čo naštartovalo mužstvo k výborným výkonom?
Aj keď sme prehrali, boli v našej hre dobré veci, na ktorých sa dalo ďalej stavať. Stále sme, aj s kolegami, hráčom prízvukovali tie dobré veci, ktoré robia a snažili sa ich vyladiť a vylepšovať. Sme radi že tie veci, ktoré sme sa naučili za prvé zápasy, sme potom zúročili v rozhodujúcom súboji s Nórskom, od ktorého sme sa odrazili aj do štvrťfinálového duelu s Českom.
Nemali ste po úvodných prehrách pochybnosti, prípadne obavy z boja o záchranu?
Určite nie, lebo spolu s kolegami sme sledovali proces mužstva a videli sme, že sa zlepšujeme. Tie zápasy boli zároveň veľmi náročné, lebo sme sa nemali od čoho odraziť – ani raz sme nevyhrávali, hrali sme veľakrát v oslabení. Ale boli tam záblesky a viera v to, čo môže mužstvo dokázať.
Čítajte viac Prílišná tvrdosť? Dám si pozor, mužstvo ma potrebuje na ľade. Verím, že raz si v reprezentácii zahrám aj s bratom
V Česku len ťažko trávia vypadnutie, majú totiž väčšiu hráčsku základňu aj viac štadiónov. Keďže sa často so susednou krajinou porovnávame, je pre vás postup do semifinále o to viac cennejší?
My sa sústredíme na seba, tešíme sa z toho, že sme postúpili do semifinále. Netešíme sa z toho, že sa tam niekto nedostal. Píšeme si s chalanmi vlastný príbeh. Ukázali, že vtedy, keď bola najväčšia kritika a nikto nám neveril, sme sa zomkli.
Vlani osemnástka tiež postúpila do semifinále, no v mužstve boli vtedy skautmi NHL omnoho viac sledovaní hráči ako Štrbák, Pekarčík, Dvorský či Chromiak. Je tento postup cennejší ako minuloročný?
Každý tím má svoj príbeh. Pre nás je to špeciálne, lebo chalani ukázali, že majú kvalitu. Ak by ju nemali, tak nie sme v semifinále. Ukázali, že hrajú ako jeden tím súdržne. Tímovou hrou sa dajú zdolať aj možno talentovanejšie individuality ako sa nám to podarilo proti Česku.
Môžu posledné dve víťazstvá s Nórskom a Českom otočiť preddraftové prognózy a pomôcť niektorým hráčom k omnoho vyšším pozíciám?
Určite. Videli sme aj v minulosti, že veľa hráčov vyskočí na poslednom turnaji, ktorým sú majstrovstvá sveta. Veríme v to, že súdržnosť chalanov a tímové výkony sa prejavia aj na individuálnej báze a v konečnom dôsledku aj na drafte.
Čítajte viac Rozčarovanie v Česku: Ročník Slovákov 2006 je suverénne najslabší, tvrdí exreprezentant. A porazia nás
V semifinále vás v sobotu čakajú USA. S favoritom turnaja ste v skupine prehrali 0:9. Ako namotivovať hráčov, aby ešte zlepšili výkon zo zápasu s Českom?
My sa nemôžeme sústrediť na USA, ale na seba. Vieme o ich kvalitách. Poviem to takto: Česi hrali finále Hlinka-Gretzky Cupu a prehrali s Kanadou po nájazdoch. My sme na tomto turnaji skončili poslední a teraz sme zdolali Čechov. V hokeji je všetko možné, ide o momentálnu formu, kolektív. Ešte sme neskončili a myslím si, že Ameriku môžeme spraviť.
Máte len 32 rokov, trénerom osemnástky ste prvú sezónu. Aká bola vaša trénerská cesta do juniorskej reprezentácie?
Začínal som s hokejom v Žiline, potom som sa zranil. Všetci kamaráti ako Marek Hrivík či Lukáš Cingel hrali hokej, chcel som pri ňom zostať. Dal som sa na trénerstvo, začal som chodiť na FTVŠ v Bratislave. Išiel som na stáž do Fínska, do Jyväskylä. Následne som poslal 42 mailov do Švédska, odpísali mi z dvoch, zobrali ma do Linköpingu, do tímu do 15 rokov. Každý rok so mnou predlžovali zmluvu, lebo boli spokojní.
Čítajte viac Čechom nepomohlo ani dvakrát viac juniorov: Chalani si verili, aj keď ich odpisovali, tvrdí tréner osemnástky
Je ťažké viesť reprezentáciu v takom mladom veku. Nemýlia si vás niekedy s hráčmi?
Ja to tak nevnímam. Keď som bol v Linköpingu, tak som bol pri mužoch, a tam boli hráči odo mňa starší aj o osem rokov. Vlani pri AIK Štokholm to bolo rovnako. Vôbec to nevnímam.
Keď ste spomínali seniorský hokej vo Švédsku, nečudovali sa starší hráči, že taký mladík je asistentom trénera?
Človek získava rešpekt tým, aké má vedomosti, ako pristupuje k hráčom. A keď vidia, ako im veci podáva, ako s nimi komunikuje a vychádza s nimi ako človek, to sú podstatné veci, ako si buduje rešpekt.
Čakajú vás posledné dva zápasy na šampionáte. S čím budete spokojný v nedeľu večer, keď už bude po všetkom?
Keď si po oboch zápasoch poviem, že všetci v tíme urobili všetko pre to, aby sa to podarilo.
Pod vašim vedením hrá aj syn prezidenta zväzu Miroslav Šatan junior. Jeho otec vybojoval v reprezentácii množstvo medailí. Aké je to viesť syna takejto legendy?
Vôbec to nevnímam. Beriem to tak, že hráči bez ohľadu na meno majú svoje kvality, aby hrali v tomto tíme. A miesto si očividne zastávajú. Počas trénerskej kariéry som trénoval mnoho synov bývalých hráčov. Každý, kto tu je, musí mať kvalitu.
